matka a dieťa

Každá mamička vychováva svoje dieťatko tak, ako to cíti. Snaží sa robiť všetko čo najlepšie a hlavne tak, aby to bolo pre ňu čo najjednoduchšie. Každá je iná, každá má iné priority a vlastní iné nástroje. Nedá sa ale určiť, ktorý z nástrojov je ten správny, i keď okolie, priatelia a hlavne rodina si stále myslí, že to vie úplne presne. Všetci, samozrejme okrem matky, poznajú hranicu, za ktorou to už nie je s kostolným poriadkom.

“A ty používaš látkové plienky?“

„Ty stále vláčiš to dieťa na sebe?“

„Baví ťa to neustále státie pri sporáku a vypekanie?“

„Tiež si jednou z tých biomatiek?“

Čím ďalej, tým viac, sa pojem „biomatka“ začína premieňať na nadávku každej matky, ktorá sa snaží svoje materstvo zjednodušiť tak, ako sa len dá a ide cestou ľahšieho odporu. Dnes už každá žena čo sa aspoň trochu zaujíma o životné prostredie, nevloží do úst svojich a svojho dieťaťa hocičo, ale radšej si preštuduje zloženie, najradšej trávi svoj čas v prírode, dostane na čelo nálepku: Pozor, biomatka!!!

V čom sú tie matky iné? Niekoľko mamičiek sa priznalo, kvôli čomu si ich okolie najčastejšie doberá:

Používajú látkové plienky, poprípade bezplienkovú komunikáciu

Mamka Evka už od narodenia dcérky Zlatky používa bezplienkovú komunikáciu. Z jednoduchého dôvodu: Chce svoju dcérku skutočne čo najrýchlejšie odplienkovať a naučiť na nočníček. Vysvetľuje: „Pri prvom dieťatku som tiež fungovala na obyčajných, jednorázových plienočkách. Určite to bolo jednoduchšie hlavne v noci, keď som nemusela vstávať a utekať s ním do kúpeľne. Ale na druhej strane som stále musela rátať počet plienok a premýšľať, či mi vystačia do zajtra, pretože pred polhodinou, úplne nečakane, zašpinil jednu z posledných. Tiež ma nebavilo neustále sledovanie akcií, kde a kedy sú plienky lacnejšie. A potom, tesne pred nástupom do škôlky sme sa trápili a bojovali s nočníkom.“

Táto mamička sa nám ešte zdôverila, že kombinovala bezplienkovú komunikáciu s látkovými plienočkami: „Jednoduchšie bolo pre mňa pustiť práčku, dvakrát do týždňa vyprať tých pár kusov, vyvesiť a následne odložiť. Dnes už je obrovský výber plienok z príjemného bambusu, konope či flisu. A fungujú ako jednorázovky, žiadne skladanie štvorcov, ako to bolo ešte u nás. A moja Zlatka je už od desiateho mesiaca v tomto samostatná. Prinesie si nočníček, urobí čo treba i sama vyleje obsah kam patrí a nakoniec ho spoločne umyjeme. Od dvoch rokoch už nepoužívame plienky. Ani na noc.“

Evka nie je jediná, ktorá sa rozhodla používať bezplienkovú komunikáciu či látkovky. Takých mamičiek je viac. Na jednej strane šetria peniažky, /áno, počiatočná investícia je trochu vyššia, no v konečnom dôsledku určite stojí za to/. Na druhej strane, každý kto sa trochu zaujíma aj o životné prostredie, tak vie, že jedna jednorázová plienka sa v prírode rozkladá skoro 250 rokov. Navyše obsahuje škodlivý plast. Tak čo, sú to biomatky? Nie, iba matky, ako každé iné!

Používajú poväčšine ekologickú drogériu a kozmetiku

Evka sa tiež priznala, že s používaním látkoviek sa naozaj začala zaujímať aj o to, v čom ich oprať: „Naozaj neviem, či to bolo klasickými prípravkami, ale syn sa mi jedného dňa pokryl zvláštnymi vyrážkami. Doktorka mi poradila zmeniť prací prášok. A tak som hľadala, a našla som drogériu bez obsahu agresívnych zložiek. Keď som videla, ako mu to pomohlo, časom som zmenila kompletne celú domácnosť. A bolo to dobré. Jasné, môj byt už nevonia ako po nálete konvaliniek, ale bielizeň je čistá a svieža. Deti už nemajú problémy s ekzémom, vyrážkami či inými kožnými neduhmi. Komu sa chce čas tráviť v čakárni u doktora a v lekárni?“

Dnes už naozaj nie je problém i v normálnej drogérii zohnať prípravky bez nebezpečnej chémie, ktorá neprospieva našej pokožke, ani pôde a vode. Stačí sa len popozerať a čítať etikety. Evka ešte na záver dodáva: „Svet možno nespasím, ale niekde začať musíme. Chcem ísť príkladom svojim deťom a naučiť ich láske k okoliu, ktoré ich obklopuje. Záleží mi na tom, aké prostredie zanechám potomkom. Nežijeme spôsobom – po nás potopa a hotovo.

Nepoužívajú cumlíky a fľašky

Mama Katka sa dnes smeje, ako jej okolie stále tvrdilo, že dieťa bude pokojnejšie a menej uplakané. „Hovorili mi: Upokojí sa dudlaním, uvidíš. No môj Jožko však mal iný názor. Všetky cumlíky vytláčal jazýčkom, vypľúval, hádzal po mne. A mňa naozaj nebavilo liezť po zemi a hľadať zapadnuté dudle, vyberať si ich z vlasov a neustále ich vyvarovať a umývať.“ S fľaškami mali podobný problém: „Do pol roka nič iné okrem „didy“. A potom sa mu viac páčila lyžica a neskôr obyčajný pohár. Do roka si krásne vzal pohár zo stola a napil sa sám.“

dojčiaca matka

Dojčili, dojčia, budú dojčiť, kým…

Mamička Alenka sa už iba uškrnie nad slovami: „Už je veľký, už dojčiť nemusíš!“ Niežeby že by ju to bavilo, ležať v posteli aj dve hodiny a čakať, kým sa dieťatko uspí. Lenže jej večne uplakaný Vavro plakal niekedy aj dvadsaťštyri hodín. Prezradila nám viac: „Naozaj bolo pre mňa jednoduchšie a menej náročné dojčiť ho aj celý deň i pospať si pri tom, ako s ním pobehovať pol dňa po izbe a natriasať ním ako s vrecom zemiakov. Vavro už síce má dva roky, ale ešte stále sa budí zo sna s plačom a v noci častejšie, než by som chcela. Ale behať aj trikrát v noci do kuchyne pre fľašku s mliekom, vodou či čajom nie som schopná pri mojom nízkom tlaku. Tak len nastavím hruď a spíme ďalej.“ Taktiež choroby vďaka dojčeniu prekonávajú rýchlejšie a bez menšieho stresu. A dokedy bude dojčiť? Odpovedá: „Neviem, asi kým mi to nebude príjemné. Zatiaľ mi to pomáha a uľahčuje každodenný život.“

Nosia deti na hrudi

Mamina Janka sa priznala, že šatku začala používať iba z dôvodu, aby kompletne neosivela a neprišla o rozum. „Moja Miška iba plakala deň aj noc. Keď som chcela cez deň ako tak fungovať, naplniť práčku, povysávať alebo navariť obed, nemala som na výber a vložila Mišku do šatky. Dievčatko sa upokojilo a zaspalo. A mala som ruky voľné.“

Janka stále milovala prechádzky po parku, a veľmi sa tešila, ako si bude vychutnávať dni príjemnou prechádzkou a klebetením s ostatnými mamičkami, kým jej dieťatko bude spokojne spinkať v kočiariku. Pravda však bola niekde inde: „Už po prvých podobných pokusoch som si uvedomila, že to také jednoduché s mojou Miškou nebude. Pomalé prechádzky sa menili na rýchlostný beh domov, pretože zvuky, ktoré sa niesli z kočiara, desili všetkých prítomných. Pohľadmi mi jasne dávali najavo, čo si o mojej malej speváčke myslia.“ 🙂

A tak, pre jej vlastné, duševné zdravie začala šatky nosiť aj von a hneď si zas začala prechádzky užívať. A po pár týždňoch ju nasledovali aj ostatné mamičky a spoločne ako stádo kengúr sa prechádzali po okolí. Nad problémom o tom, ako je to v prostriedkoch MHD, iba mávla rukou: „Dostať sa do električky s kočiarom, ktorá nebola nízkopodlažná? Obrovský problém. Nikto, nikdy nie je ochotný pomôcť. Mladí chlapci sa mi otočili chrbtom, a niekedy som si musela počkať na ďalší spoj. Ak som chcela cestovať spokojne a pohodlne, dieťa šup do nosítka.“

Radšej do lesa, ako do obchodného centra

K tejto téme sa nám vyjadrila mamička Denisa a teraz si len povzdychne: „Áno, možno som v očiach mojich kamarátok strelená, ale ak si mám vybrať, či dieťa vyhodím vyhrať sa do trávy a medzi stromy, alebo ho budem nudiť prechádzkami z obchodu do obchodu, výber je jednoduchý. Neustále vysvetľovanie, prečo si toto nemôžeme kúpiť, alebo prečo už domov ďalšiu hračku nepotrebujeme, to určite nie. Radšej si zabeháme po čerstvom vzduchu, pod oblohou, ako pod umelými svetlami s vydýchaným prostredím.“

Radšej knihy ako televízor

Toto je tiež prípad mnohých mamičiek. Napríklad mamičky Alenky, ktorá pracuje v kníhkupectve a naozaj jej záleží na tom, aby vychovala generáciu, ktorej bude na knihách ešte záležať. Dieťa nenechá sedieť pred televízorom celý deň len preto, aby mala čas sama pre seba. Jej dieťa má povolené nejaké rozprávky a potom šup von, alebo sa hrať. Zahrá sa sám, aj knihu si už sám prečíta, teda ešte obrázky. Síce potom pol dňa upratuje, ale pokiaľ je spokojnosť na oboch stranách, nikomu to nevadí. A netvrdí o sebe, že je biomatka. Jednoducho je matka ako každá iná.

Všetky ľúbime svoje deti rovnako

A takto by mamičky v rozprávaní mohli pokračovať ešte dosť dlho. Pre tie „iné“ mamky je naozaj náročné a unavujúce vysvetľovať ostatným, prečo robia niektoré veci inak a prečo je pre ne jednoduchšie si život a materstvo uľahčiť.

Obvykle sa na nich okolie pozerá ako na mimozemšťanov iba preto, lebo dieťaťu namiesto umelej čokolády podajú radšej čokoládu z kakaových bôbov, namiesto umelej kaše, radšej pripravia ovocnú kašu z pohánky, ovsených vločiek alebo pšena. Pretože namiesto presladených malinoviek si doprajú čaj, alebo čistú vodu. Namiesto kupovaných koláčov, ktoré ešte po týždni vyzerajú čerstvo, si radšej dvakrát do týždňa upečú rýchly koláč z domáceho ovocia, alebo kakaa. Radšej budú stáť pri sporáku a z domácej cukiny a jabĺk urobia domáce pyré, než by si ho mali kúpiť.

Naozaj nie je namieste odsudzovať niekoho iba preto, že veci vníma inak ako my. Materstvo a výchova sú samé o sebe náročné, nesťažujme to preto matkám dobre mienenými radami, že toto sa tak nerobí, a môj spôsob je lepší, a tamto robíš zle. Každá matka ľúbi svoje dieťa rovnako a je jedno či ide o „biomatku“ alebo „matku“.

foto: pixabay.com