AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Strach typický pre deti sa mení s ich vekom. Dieťa môže mať strach z cudzích ľudí, tmy, krvi, či výšok. S pribúdajúcim vekom, prevažne pri nástupe do školy, prichádzajú nové strachy. Dieťa je však schopné ich v tomto veku potláčať. Ak si všimnete u detí pretrvávajúce úzkostlivé správanie, znamená to výkričník.

S úzkostlivými deťmi je potrebné pracovať, venovať im dostatok pozornosti, podpory a lásky. Medzi typické príznaky úzkosti patrí časté pocikávanie sa, zajakávanie, tiky (napr. očné), bolesti hlavy, brucha, zvracanie, dieťa je rozrušené, má problémy so zaspávaním, rýchlo dýcha a silno mu bije srdce, je agresívne alebo naopak dištancuje sa a správa sa ako by nechcelo byť vôbec videné.

Úzkostlivé deti bývajú tiež veľmi maznavé, prítulné a impulzívne. Je veľmi dôležité vedieť ako im pomôcť v situácii, keď na nich zrazu príde pocit, ktorý nedokážu ovládať. ,,Najhoršia časť úzkosti je zažívanie úzkosti z úzkosti,” napísal doktor Jeffrey Bernstein, ktorý používa metaforu z kopca valiacej sa snehovej gule na ilustráciu tohto rastúceho nekontrolovaného problému.

Tento medzinárodne uznávaný psychológ, ktorý je zároveň autorom viacerých kníh, odporúča zvládnuť týchto 5 techník:

1. Dýchať s dieťaťom

Týmto spôsobom treba docieliť u dieťaťa pomalé a hlboké dýchanie. Pomôžete dieťaťu tým, že mu poviete, aby si predstavilo ako mu vzduch prechádza cez nos, priedušnice, až do brucha. Sú dostupné rôzne aplikácie, ako i videá na You Tube, ktoré ponúkajú návod na praktizovanie diafragmatického dýchania. Pán doktor tento spôsob deťom prezentuje ako “belly breathing” (brušné dýchanie).

2. Pomôcť dieťaťu zbaviť sa “automatických negatívnych myšlienok”

Myšlienky dieťaťa je potrebné nasmerovať pozitívne. Namiesto myšlienok typu: ,,Som k ničomu, pretože si to každý myslí…”, ,,nič mi nejde…”, ,,nič sa mi nedarí…”, ,,úplne som zlyhal…”, je dôležité deti naučiť myslieť pozitívne napríklad povedaním si: ,,Ak sa budem viac snažiť, zlepším sa.” Alebo: ,,Ak urobím chybu, poučím sa z toho a nabudúce to spravím lepšie.”

3. Používať metódu expozície

Tento spôsob má deťom názorne vysvetliť, že fyzické symptómy priamo nesúvisia s úzkosťou a panikou. V praxi doktor Bernstein demonštruje deťom, ktoré sa nemôžu v prípade úzkosti poriadne nadýchnuť, napríklad situáciu, kedy dieťa sedí s jeho rodičom a jednoducho len zadržuje dych. Uznávaný psychológ verí, že takáto metóda je pre deti oveľa nápomocnejšia ako ignorovanie problému. Tiež vraví, že je veľmi dôležité, aby rodičia pristupovali k deťom s láskou a trpezlivo ich podporovali v boji proti vlastnému strachu.

4. Nasmerovať dieťa upokojujúcimi vizualizáciami

Docielite to tak, že dieťaťu pomôžete predstaviť si upokojujúce miesto. Vzápätí bude cítiť, ako sa mu celé telo ukľudňuje. Tiež si môže predstaviť krabicu alebo trezor, do ktorého vkladá všetky svoje obavy. Tie ho už potom nebudú otravovať, keď sa bude potrebovať na niečo sústrediť alebo sa bude chcieť niečomu venovať.

5. Podporovať dieťa v každodennom písaní zoznamu “Toto dnes išlo dobre”

Takýto zoznam pomôže dieťaťu pracovať na vytvorení optimistického kognitívneho štýlu. Dieťa bude naladené pozitívne a optimisticky. Zameriava sa viac na svoje úspechy než zlyhania.

V prípade vážnych, pretrvávajúcich problémov súvisiacich s úzkosťou, sa určite obráťte na kvalifikovaného odborníka na duševné zdravie.

Zdroj: psychologytoday.com, detskechoroby.rodinka.sk | Foto: pixabay.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Lucka
Taká neobyčajno-obyčajná, vždy pozitívne naladená žienka, ktorá miluje život, deti, zvieratá a všetkých ľudí dobrej vôle :-)