Respiračný afekt, afektívny záchvat alebo ľudovo povedané „zájdenie sa“. To všetko sú pomenovania pre jeden a ten istý stresujúci zážitok rodiča, kedy jeho plačúce dieťa stráca dych a zamdlieva.

 

„Nikdy predtým som o respiračnom afekte nepočula, až kým sa to nestalo môjmu 1,5 ročnému synovi. V ten večer bol dosť unavený a chystali sme sa ho uložiť do postele. Rozplakal sa pre nejakú maličkosť, no odrazu počas hlasného plaču nastalo podozrivé ticho, po chvíľke ticha buchot a malého sme našli ležať s modrými perami na zemi. Tých pár sekúnd, než som k nemu pribehla a dvihla ho celého modrého zo zeme, bolo najhorších v mojom živote,“ opisuje mamička, ktorá na vlastnej koži zažila afektívny záchvat svojho dieťaťa.

Čo je to afektívny záchvat a kedy vzniká?

V prvom rade je potrebné poznamenať, že hoci to celé vyzerá hrôzostrašne a takýto záchvat je veľmi stresujúcim zážitkom hlavne pre rodiča, nejde o nič nebezpečné a nezanecháva následky na zdraví dieťaťa. Môže sa objaviť po 6. mesiaci veku dieťaťa až do jeho dvoch rokov, potom neskôr medzi tretím a štvrtým rokom. Postihuje to približne 4-5% detí.

Ide o stratu vedomia, ktorá vzniká pri silnom plači dieťaťa, ktoré dostáva do hrdla kŕč a v mdlobách padá na zem. Práve vďaka strate vedomia kŕč v krku povolí a dieťa sa znova nadýchne. Môže sa objaviť zmodranie pier a tváre, v horších prípadoch sú to svalové kŕče alebo tras celého tela.

Príčiny vzniku takéhoto záchvatu sú únava, silná negatívna emócia (hnev, zlosť, úľak), ktorú nedokáže dieťa spracovať.

Aká je prvá pomoc? Dá sa tomu predísť?

Najlepšie pre dieťa aj rodiča je predchádzať takýmto záchvatom. Nie vždy sa to však dá. Ak rodič vidí, že dieťa silno plače, stráca nad svojimi emóciami kontrolu a schyľuje sa k najhoršiemu, mal by sa snažiť odviesť pozornosť dieťaťa na niečo iné a upokojiť ho. Niekedy pomôže jemne fúknuť do tváričky, inokedy poklepať po chrbátiku.

Ak sa to nepodarí a dieťa stráca vedomie, rodič by nemal panikáriť, ale uložiť ho do stabilizovanej polohy so zaklonenou hlavou, aby mu nezapadol jazyk. Dieťa sa po chvíľke samo preberie (udáva sa čas až do dvoch minút). Po záchvate môže byť unavené, mierne dezorientované, ale inak bude v poriadku.

Ako uložiť dieťa do stabilizovanej polohy nájdete v priloženom videu:

Nesnažte sa však dieťa chrániť tak, že mu vo všetkom okamžite vyhoviete a už vôbec mu nedávajte lieky na upokojenie! Radšej sa snažte vyhnúť tomu, aby dieťa bolo preťažené, dodržujte pravidelný režim, dostatok spánku, jedla a pokoja.

Nejde iba o „rozmaznanosť“?

V žiadom prípade nie! Je nutné zdôrazniť, že deti, u ktorých sa objaví respiračný afekt, nie sú „zlé“ ani „hysterické“, ani nijako fyzicky a psychicky narušené. Príčinou je nezrelosť autonómneho nervového systému v tom danom veku. Keď dieťa dozreje, záchvaty sa spontánne vytratia. Dieťa si podľa všetkého záchvat nepamätá (narozdiel od rodiča) a nevie si ho nijako vedome privodiť.

V každom prípade je vhodné takúto skúsenosť konzultovať s pediatrom. Pokiaľ by sa záchvaty opakovali, lekár odporučí dieťa na vyšetrenie neurológom a kardiológom. Pozitívna správa je, že dieťa z toho určite vyrastie.

Zdroj: mamaaja.sk  zivot.sk  |  Foto: depositphoto.com

Hľadáte (novú) PRÁCU?
Kliknite na pracovný portál NovýJOB.sk

Každý deň množstvo nových a skvelých pracovných ponúk.