AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Žiadneho rodiča nepoteší, keď jeho dieťa klame. Ste si síce vedomá, že je to normálna súčasť vývoja, ale predsa v kútiku duše dúfate, že práve vaše dieťa… . Že ak sa budete dostatočne venovať, že ak budete vychovávať tým správnym spôsobom, že ak citlivo vysvetlíte… jednoducho, že práve vy ste ten výnimočný rodič a práve vy máte to výnimočné dieťa, ktorého sa detské klamstvá týkať nebudú. A povedzme si to rovno: Nie ste a nemáte.

 

Zdá sa vám toto tvrdenie príliš tvrdé až nehorázne od niekoho kto vaše dieťa nepozná? Tak sa bavme rečou faktov:

Podľa výskumov svojich rodičov do piateho roku života oklame 96% detí, štvorročné dieťa priemerne zaklame každé štyri hodiny, šesťročné každú hodinu. Schopnosť rodičov odhaliť lož je rovná pravdepodobnosti náhodného typu. V prípade, ak sa jedná o ich dieťa, je to o niečo horšie. Milé mamičky, musíme si to priznať: Deti klamú, klamú často a klamú čertovsky dobre.

A často práve naše nesprávne reakcie na klamstvo môžu z tejto prirodzenej fázy detstva urobiť škaredý zlozvyk, alebo dokonca závislosť

1.    Ignorovanie, alebo popieranie

Rodičia často klamstvá detí vôbec neriešia. Buď neveria, že ich dieťa klame, alebo sa spoliehajú, že detské klamstvá vymiznú samé. Stačí, ak dieťa pochopí rozdiel medzi pravdou a lžou, ak dospeje a zmúdrie. Ale je to presne naopak. Ak neberieme do úvahy detské fantazírovanie a vzdor, v skutočnosti klamú hlavne deti, ktoré sú inteligentné a ktoré presne vedia, kde je rozdiel medzi skutočnosťou a fantáziou. Práve také deti vedia s klamstvom úmyselne a veľmi zručne manipulovať. Využívajú ho ako prostriedok pre získanie náklonnosti, pochvaly, uznania, ako aj pre vyhnutie sa trestu.

2.    Test pravdovravnosti

Prvé klamstvo vyslovia deti medzi 3-tím až 5-tym rokom života. Väčšinou sa jedná o automatickú reakciu, väčšinou je to klamstvo zrejmé a ohľadom nepodstatnej maličkosti. Ak napr. náš 3,5- ročný syn pomaľoval stôl vodovými farbami a spýtame sa ho, či to urobil prísnym výhražným tónom, stavte sa, že to poprie. A to s plným vedomím, že ste ho pritom videla. Teraz sa ale môžu stať len dve veci – buď ho potrestáte a on si zapamätá, že nabudúce musí klamať šikovnejšie, alebo sa nad tým zasmejete a on si pomyslí, že lož sa mu môže „prepiecť“. Pýtajte sa čo najmenej- neposkytujte priestor pre vznik lži. Jednoducho ho upozornite, že takto stôl zničí, a dajte mu na maľovanie výkres. Jednak tým dáte signál, že vám klamať nemusí a jednak navodíte pocit (ktorému časom uverí), že viete o všetkom.

3.    Povolená lož

Deti vnímajú klamstvo inak ako dospelí a to môže byť vážny problém. Pre ne je klamstvo každá nepravdivá, alebo len nepresná informácia, ktorú podáte ďalej. Nerozlišujú medzi dobrým a zlým, alebo vôbec nejakým úmyslom. Ak mu sľúbite, že idete do kina, ale kino zrušia pre malý záujem, v jeho očiach ste klamali. A o tzv. milosrdných lžiach ani nehovoriac. Takto nevedome dávate dieťaťu signál, že klamanie je za určitých okolností prijateľné. A následne si ono samo bude vlastné lži racionalizovať a štylizovať do pozícii tzv. povolených – napr. „Ocko bude nešťastný ak zistí, že som dostal päťku, tak mu to radšej nepoviem,…“ Preto sa vždy za svoju lož (je jedno z akých príčin), ospravedlňte. Povedzte, že vás mrzí, a že nabudúce sa to nestane (resp. vyjadríte sa presnejšie, zistíte si podrobnosti, nebudete mu sľubovať, ak si nie ste istý).

4.    Neprimeraný nátlak

Niekedy v snahe odhaliť lož na dieťa tlačíme, vyhrážame sa mu, zúfalo ho nútime aby povedalo pravdu. Dieťa má z vašej reakcie pocit, že už zašlo príliš ďaleko a hrá vabank – začne nelogicky (pre nás neskutočne drzo) popierať aj zrejmé skutočnosti. Často takáto konfrontácia skončí bitkou, alebo iným trestom, lebo rodič je už bezbranný. Ale pozor – prísnejší trest nezabráni dieťaťu klamať.  Len sa z nich stanú šikovnejší klamári. Je lepšie dať mu čas a možnosť ústupu. Podľa výskumov sa pravdepodobnosť lži zníži o 25%, ak si pred „tou“ otázkou od dieťaťa vyžiadate sľub pravdovravnosti. Ak máte pocit, že vám aj tak zaklamalo, proste mu povedzte, nech si odpoveď ešte premyslí, že sa k téme vrátite za pár minút.

5.    Klamári zle skončia

Väčšina rodičov v dobrej viere straší svoje deti hroznými následkami, ktoré klamstvo môže priniesť. Ale to deti moc neodradí. Ony vedia, že lož je zlá a nie je pre nich žiadnou novinou, že za ňu hrozí trest – podľa rozprávok často krutý. V istom výskume deťom pred vystavením pokušenia klamstva prečítali rozprávky. Jednej skupine rozprávku, kde bol klamár zjedený vlkom (Peter a vlk) a druhej skupine, kde bol chlapec pochválený za to, že sa priznal k svojmu priestupku (Rozkvitnutá čerešňa). Prvý príbeh nemal prakticky žiadny vplyv. Ale po prečítaní druhého príbehu sa frekvencia klamania znížila na jednu štvrtinu! Takže je zbytočné zdôrazňovať, že klamať je zlé. Treba sa sústrediť na to, že hovoriť pravdu je dobré a oslobodzujúce.

Ku klamstvu treba pristupovať ako ku novorodeneckej žltačke – vieme, že je prirodzená, ale aj tak ju musíme liečiť. A nikto iný to za nás nevyrieši. Výchova dieťaťa je náročná a rodičia sú len ľudia, ktorí robia chyby. Prvému klamstvu možno nezabránime, ale postupne môžete klamstvo zo správania vykoreniť.

Zdroj: BRONSON+MERRYMAN, Výchovný šok| Foto: pixabay.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Katarina B
Kedysi som bola ambiciózna workoholička žijúca, len pre svoju prácu. Bola som nespútaný živel milujúci búrku a prehýrené noci. Teraz som pokojná matka dvoch malinkých čertíkov a usadená "zúfalá manželka". A viete čo? Mne sa to takto páči.