Zostarnúť spolu neznamená mať perfektný vzťah bez hádok a nedorozumení. Neznamená to, že celý život bude dokonalý a perfektný. Zostarnúť spolu znamená bezpodmienečne milovať toho druhého a spolu na vzťahu pracovať. 

Návod na šťastný život neexistuje. Existuje však jedno pravidlo, ktoré vám taký život môže zaručiť. Je to jednoduché, stačí len milovať bez kritérií, požiadaviek a očakávaní, v dobrom aj v zlom.

Možno by stačil len úsmev

V dnešnej dobe je rozvod bežná záležitosť. Nič by na tom nebolo zlé, veď sa sklameme, hľadáme ďalej, skúšame a zase padáme až pokiaľ nenájdeme to pravé orechové. Učíme sa. Ale často hľadáme celý život a potom umierame sklamaní, že sme nenašli čo sme hľadali. Problém je v tom, že to všetko akosi rýchlo vzdávame. Hlavne v takých vzťahoch, kde to jednoducho prestane z ničoho nič fungovať, dvaja sa od seba vzdialia a aj napriek tomu, že bývajú pod jednou strechou, nemajú na seba čas. Nechcú. Vraj si už nemajú čo dať a začnú hľadať niečo nové. Bez jedinej myšlienky skúsiť tomu dať ešte jednu šancu, vzdajú to. Pritom stačilo tak málo, možno len trochu viac porozumenia, pokory, pohladenie, dotyk alebo úprimný úsmev. Ísť znovu na rande, prechádzku, prichystať prekvapenie, smiať sa spolu, zažiť nejaké bláznovstvo. A tá iskra mohla byť znovu naspäť. (Výnimkou sú vzťahy a manželstvá, kde je týranie, násilie a iné neláskyplné správanie a veľa ďalších rozdeľujúcich situácii, tam to v žiadnom prípade netreba dávať dokopy.)

Radšej ubližujeme

Ale naše ego je väčšie a tak miesto druhej šance, snažíme sa len ublížiť a čo najviac vyťažiť. Vedieme boj, nechceme predsa byť ten slabší hráč a udierame ešte silnejšie. Až pokiaľ to naše svedomie už neunesie, vtedy si uvedomíme, ako sme ublížili. Druhým, sebe. Klesneme na dno, zahodíme ego a snažíme sa ospravedlniť, ale častokrát sa to už nedá vrátiť do pôvodného stavu. Milióny ľudí takto padajú, pretože im nikto nepovedal, že ak je niečo pokazené, dá sa to opraviť. Aspoň to skúsiť opraviť.

Výnimky existujú

Našťastie existujú páry, kde to proste ani jeden nevzdal. Kde hrdosť išla bokom a každý pád bol spoločný, ako aj každé povznesenie. Kde o lásku nebolo nutné prosiť, vytvorili si na ňu v ich srdciach malú továrničku. Ak jej bolo málo, siahli do nej a vzali si koľko potrebovali pre druhých, pre seba. Nikdy ju nekradli.

Nevyhadzujme všetko do koša, skúsme si to ešte rozmyslieť. Pokora a porozumenie je základ, milujte svojich blížnych už len preto, že existujú ❤.

Foto: facebook.com