AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

V tehotenstve ste sa pripravili na všetky scenáre, ktorými vás okolie rado častovalo. Neprespaté noci, voňajúce plienočky, nestrávené mlieko vo vlasoch a na novej blúzke, chvíľky s manželom ťažké sci-fi. No na to, čo sa vo vašej domácnosti odohrávalo po príchode z nemocnice, vás nepripravil nikto. Skúste sa porovnať s mamičkou Jarkou, ktorá nám povedala o ťažkých začiatkoch:

“Očakávala som naozaj všetko možné, veď už máme za sebou v rodine pár veľkých detí. No môj Janko bol veľké sústo aj pre našu ukričanú rodinu. Prvé štyri mesiace prebiehali asi nasledovne. Plač, plač, plač, potom dvojhodinové dojčenie. Keď už ma bolelo celé telo, nasledoval ďalší plač, plač, plač, grckanie mliečka, a potom zas plač, kým som to po pol hodine nevzdala a zas ho nepriložila k prsníku. Hlavou mi začali víriť myšlienky a otázky typu:

  • Čo ak som zlá matka?
  • Čo ak ma moje dieťatko nechce?
  • Čo ak mám zlé mliečko?
  • Čo robím nesprávne?

Nakoniec sme zašli aj k pediatričke, ktorá ale po všetkých vyšetreniach skonštatovala, že malý je zdravotne úplne v poriadku. Aby sme sa naučili žiť s tým, že máme trochu náročnejšie bábätko. Tento výraz som počula po prvýkrát a tak som hneď naštartovala kamaráta pre všetko, google, a vyhľadala si nejaké informácie. Ihneď som začala porovnávať svoju situáciu s inými mamičkami. Popravde, odľahlo mi.”

Nie, nie som zlá matka. Len moje dieťatko ma potrebuje o trochu viac

Počuli ste už niekedy o výraze: Náročné bábätko? Nie, vôbec sa nejedná o chybu vo výchove, ani o to, že by ste svoje trojtýždňové dieťatko rozmaznali nosením, dojčením či spoločným spaním. Niektoré detičky jednoducho zo začiatku potrebujú našu pozornosť viac, ako iné. My si myslíme, že dieťatko toho veľa zo začiatku nepotrebuje. Najesť, prebaliť a spať. Dojčiť presne pätnásť minút z jedného prsníka, pätnásť z druhého, a hotovo. Položiť dieťatko do postieľky a nechať spinkať. Plače? Nevadí, ono sa naučí. Hlavné je, nerozmaznať ho!

“Ak by som aplikovala tieto správne mienené rady primárky v nemocnici, už tu nie som. Poprípade prídem o všetky vlasy na hlave, alebo skončím na psychiatrickej liečebni. Ono je jednoduché povedať si, že dieťatko raz prestane. Áno, videla som aj detičky, ktoré takto krásne fungovali. Zaspali už na prsníku a spali tri hodiny. Ja keď som svojho drobca odpojila, myslela som si, že na mňa susedia zavolajú policajtov, že snáď svoje dieťatko trápim, mučím, alebo bijem. To bol nikdy neustávajúci plač.”

“Neber to dieťa na ruky, ono ťa iba vydiera svojim plačom!”

Naša spoločnosť je nastavená na určitý model výchovy a prístupu k deťom, ale nie na každého jedinca to platí. S pojmom náročné dieťatko prvýkrát prišiel uznávaný pediater a otec ôsmych detí Dr. William Sears. On sám sa totiž stal rodičom takého dieťatka.

Prvé tri deti boli úplne bežné, s klasickými a “normálnymi” potrebami detí. Pravidelný spánkový rytmus, ukážkové papanie a bezproblémové uspokojovanie. No všetko sa zmenilo narodením štvrtej dcérky Hayden. Odrazu tu bolo dievčatko závislé na dojčení a na dotyku. Manželka sa stala chodiacim cumlíkom i postieľkou zároveň. Uspokojovanie potrieb odrazu nebolo také jednoduché a tak sa už rodičia začali pýtať, čo sa to vlastne deje.

Keď už nevedeli ako ďalej, prešli manželia na iný, než doteraz zaužívaný model. Rozhodli sa, že budú počúvať potreby dieťatka. Konečne prestali riešiť to, ako by dieťatko malo jesť, spať, správať sa a prijali ho také, aké je. A situácia sa výrazne zlepšila, i rodičia sa upokojili.

12 charakteristických čŕt náročného dieťatka

1.) Horlivosť – takéto deti fungujú na plné obrátky, intenzívne a usilovne. Všetko čo robí, robí naplno. Sú zvedavé a všetko ich zaujíma.

2.) Hyperaktivita – tu sa nejedná o klasickú diagnózu, ale o to, že dieťatko je neustále pripravené k aktivite. Ich končatiny sú neustále pripravené niečo robiť, a nezastavia sa ani na chvíľočku.

3.) Vysávač energie – takéto dieťatko neustále potrebuje pozornosť rodičov, preto sa mnohé takéto mamičky cítia bez energie, unavené, vyšťavené a majú pocit, že ich dieťatko doslova vysáva. Potešujúcou správou je, že nakoniec dieťatko spraví niečo výnimočné a vás to potom nakopne plnou dávkou energie.

4.) Dojčenie, dojčenie, dojčenie – náročné dieťatká sa neprisávajú iba vtedy keď sú hladné a unavené. V samotných začiatkoch je pre nich dojčenie nástroj na prežitie. Cumlík a fľaška sú najväčší nepriatelia. Potrebujú cítiť matku, vedieť, že je tam pre nich. Áno, mamička funguje ako cumlík, aj ako pojazdná kuchárka. Sľubujeme, je to dočasné. Časom sa to bude iba zlepšovať a keď dieťatko začne prejavovať záujem o svet, dojčenia bude stále menej a menej.

5.) Potom neexistuje, hneď a zaraz – náročné detičky nedokážu čakať, všetko chcú tu a teraz a ak náhodou nie je po nich, dajú to patrične a hlasno najavo. Pojem “oneskorené potešenie” je pre ne cudzí. Až časom ho dokážu prijať, pomôže len postupné, citlivé a trpezlivé učenie a vývojová pripravenosť s pribúdajúcim vekom.

6.) Časté, nočné budenie – dieťatko spiace aj niekoľko hodín je pre mamičky náročných detí neznámy pojem. Nezaspia hlbokým spánkom, a dosť často sa v noci budia, pripravené zas sa prisať k prsníku. Vekom sa to zlepšuje a staršie dieťatko už dokáže prespať celú noc bez prebudenia. Jednoducho, tieto deti nepotrebujú ani cez deň spať toľko, koľko ich rovesníci a rodičia sa môžu snažiť koľko len chcú. Trpezlivosť mamičky, aj to prejde, a ešte ich budete budiť.

7.) Nespokojnosť – prispôsobiť sa požiadavkám náročného dieťatka je naozaj náročné. Kým iné detičky dokážu presedieť pri autíčku a vláčiku aj hodinu, vaše dieťatko potrebuje niečo iné, zaujímavejšie. Tu sa ale naplno môže prejaviť vaša fantázia, a každodenným skúšaním môžete prísť na nové veci a akcie, ktoré budú dieťatku vyhovovať.

8.) Nepredvídateľnosť – nikde nerobíte chybu, ak vaše dieťatko sa snaží odrazu odignorovať vašu snahu na upokojenie. To čo platilo včera, neplatí dnes a tak musíte prejsť k novým metódam. Včera ste spievali? Dnes skúste tancovať, čítať, cvičiť. Zapojte svoj rodičovský inštinkt, ten vám napovie.

9.) Precitlivenosť – náročné detičky sú veľmi citlivé a vnímavé. A potrebujú mať bezpečie, ktoré dôverne poznajú. Hlavne ak ich vezmete do neznámeho prostredia. Stačí najmenší zvuk a dieťatko sa rýchlo dokáže vyľakať. A ich následné upokojenie je nadľudský výkon.

10.) Potreba fyzického kontaktu – každé dieťatko potrebuje blízkosť matky, ale náročné detičky ho musia mať oveľa viac. Zbožňujú kontakt s maminou pokožkou, radi sa túlia ku mamke v posteli aj v neskoršom veku. Pri náznaku položenia do postieľky alebo na gauč sa spustí obrovský plač, ktorý sa len ťažko zastavuje.

11.) Neschopnosť samoupokojenia – niečo ako samostatné uspanie v postieľke, alebo podanie hračky je pre také detičky nemysliteľné. Na to, aby zaspali, potrebujú cítiť blízkosť matky a nie plyšového macka a cumlíka. Určite je to náročné, ale verte, že tento čas veľmi rýchlo pominie. Čas, keď povie, maminka ja sám, príde rýchlejšie, než si myslíte.

12.) Citlivosť na odlúčenie – väčšina ľudí si myslí, že čím skôr sa dieťatko naučí byť samostatné, tým lepšie, avšak náročné detičky si to nemyslia, a pre nich je, istý čas, matka neodlúčiteľnou súčasťou. Najlepšie sa cítia iba v spoločnosti matky, pri odlúčení ich prepadá úzkosť a strach. Ale nebojte sa, je to tiež iba do času.

Veď uvidíš, stane sa z neho matkina sukňa!

“Preštudovanie si o náročných deťoch a o vzťahovej výchove od dr. Searsa mi neskutočne pomohlo. Objavila som radosť z dojčenia, nosenia i spoločného spania. Prijala som svoje dieťatko také, aké je. Nevravím, nebolo to stále jednoduché, chcelo to čas, aby sme si na seba a na svoje povahy a potreby trochu zvykli. Nepokúšala som sa ho nastaviť na nejaký program tak, ako mi kázalo okolie, ktoré mi dookola prízvukovalo, že so svojho dieťatka vychovám nesamostatného a ustráchaného jedinca, ktorý sa bude neustále držať mojej sukne. Ako idú roky, vidím aj cítim, že moje dieťatko je pokojnejšie, zvedavejšie, a samostatnejšie. Už pokojne môžem vyjsť s kamarátkami na kávu, čo bolo pred dvoma rokmi nemysliteľné. Spokojne vyjde so starkou na ihrisko a socializuje sa s inými deťmi.

Áno, ešte stále zaspáva s mamkou v posteli, ale viem, že aj táto fáza časom prejde. Áno, ešte sem tam na neho prídu záchvaty, ak okamžite nereagujem na nejakú jeho potrebu, ale stále je ich menej a menej. Áno, ešte stále sa chce túliť, ale ktoré dieťatko nie. Áno, aj sa sem tam v noci zobudí na zlý sen, ale už to nie je každú polhodinu. Áno, začiatky boli veľmi ťažké, ale ak svoje dieťatko milujeme, nič nie je nemožné. A verím, že časom z neho vyrastie samostatný, sebavedomý človiečik.”

Dodáva na záver Jarka, ktorá sa dokázala zžiť so svojim malým, náročným dieťatkom. A čo vy? Našli ste sa aj vy a vaše dieťatko v tomto článku? Podeľte sa s nami o vaše skúsenosti. A nabudúce vám prinesieme pár tipov na prežitie s náročnými detičkami od “zaslúžilých” rodičov.

Zdroj: askdrsears.com | Foto: pexels.com, pixabay.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Ali
Som veľká milovníčka kníh, s čím súvisí aj moje zamestnanie. Momentálne som na materskej a svoje tri roky dovolenky so synom si neskutočne užívam. Vo voľnom čase rada píšem, o všetkom možnom a moje myšlienky zdieľam i ostatným ľuďom. Verejne sa priznám, že neviem variť, no keď zvýši čas, rada upečiem chutný koláčik.