AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Mgr. Lilia Khousnoutdinova je nádherná, vzdelaná, matka, žena, spisovateľka v jednej osobe a toto odkazuje všetkým ženám: Stačí byť „len“ mama. Nemusím byť super-žena. Je omnoho lepšie byť ŠŤASTNÁ, spokojná a oddýchnutá, než sa snažiť o „dokonalosť“.

Vyštudovala politológiu a históriu na univerzite v Oxforde a následne k tomu pridala Gender na London School of Economics. Dnes vedie projekt Cesta Extáze a doprevádza ženy na ceste k uctievaniu svojho tela a jeho cyklov vo všetkých fázach reprodukčného života. Je autorkou niekoľkých kníh a provokatívnych šperkov.

Publicistka, návrhárka, cestovateľka a dušou revolucionárka, hlboko zamilovaná do Bhutánu, kam vedie i výpravy a vypomáha s niekoľkými projektami v rozvojovom a charitatívnom sektore. Spoluzakladateľka Ecstatic Fashion, Ecstatic Travel a niekoľkých ďalších extatických projektov. Členka správnej rady a zakladajúceho týmu Nadácia Šťastné Česko a Friend of Bhutan – Czech Republic.

Dobrý deň milá Lilia Khousnoutdinova. Máte veľmi zaujímavé priezvisko, môžete nám prezradiť jeho korene a pôvod?

Mám priezvisko po babke – veľmi si ho vážim, pretože málokedy v dnešnej dobe je možné stretnúť ženu, ktorej priezvisko pramení v ženskej línií. Moja mama i babička majú rovnaké priezviská, a ja plánujem v tejto našej matrilineárnej tradícii pokračovať. Babička bola Tatárka, a verím, že „Khosnoutdinova“ znamená v tatárštine „dieťa slnka“, ale môžem sa mýliť, sama bohužiaľ poznám len pár slov.

Koľko cudzích jazykov ovládate, a čo by ste z vlastnej praxe a života odporučili mamičkám, ktoré sa chcú v cudzom jazyku zdokonaľovať i na materskej dovolenke?

Hovorím plynule anglicky, rusky, francúzsky, česky a rozumiem logicky i niekoľkým ďalším slovanským jazykom. Verím, že najlepší spôsob je vždy prax – konverzácia, najlepšie s človekom, ktorý sa v danej – cudzej krajine narodil. Doporučila by som teda, nájsť si maminku-cudzinku tiež na materskej dovolenke a chodiť spolu na prechádzky, na ihrisko, rozprávať sa. Samozrejme filmy, poprípade rozprávky – sú skvelou pomôckou. Pokiaľ jazyk poznám relatívne dobre – tak potom začať podnikať (stačí niečo v malom) môže to byť veľmi rýchla cesta ako sa zdokonaliť. Takto som sa ja naučila česky.

Váš pracovný záber je pomerne široký, mohli by ste nám prezradiť, čomu sa momentálne najviac venujete?

Aktuálne budujem módnu značku, ktorá ponúka unikátne spojenie tradičných remesiel a netradičných návrhov pre moderné ženy, a cestovateľský portál – čo znamená, že samozrejme budem podnikať i ďalšie cesty, napríklad teraz v apríli do Bhutánu. Samozrejme vediem naďalej i online vzdelávaciu platformu a aktívne prednášam a píšem. Tento rok sa chystám vydať minimálne dve ďalšie knihy, vrátane jednej zbierky rozprávok pre deti inšpirovanou mojím synom. Inak chystám celkom nový projekt – Women’s Academy (ste prví komu to hovorím), a plánujem rozširovať svoje charitatívne projekty v rámci Nadácie Šťastné Česko a spolku Priatelia Bhutánu. Aktuálne napríklad zaisťujeme rekonštrukciu najstaršieho ženského kláštora v Bhutáne.

Odkiaľ sa vo vás berie toľko temperamentu a vášne?

Absolútne neviem. Možno pretože si nedovoľujem podľahnúť akejsi „západnej ilúzii nesmrteľnosti“, a tak vnímam každý deň ako vzácny dar a príležitosť, ktorú chcem využiť naplno. Keď už tu som – tak predsa budem žiť naplno! Mám rada intenzitu, náboj, tvorbu, ale i ticho a nehybnosť. Všetko musí byť v rovnováhe.

Čo vás inšpiruje k tvorbe?

Hlavne osobné zážitky, ale i ľudia, ich príbehy. Šaty, ktoré navrhujem sú inšpirované ženskou líniou, moju vlastnú lásku k Bhutánskym horám a kultúrnemu dedičstvu Bhutánu. Moja kolekcia šperkov je zas inšpirovaná krásou ženského pohlavia, posvätnosti intímneho spojenia medzi mužom a ženou, a silou pôrodu.

Ste matkou, prezradíte nám ako sa vnímate v tejto „roli“ a aký máte vzťah k deťom? Ste toho názoru, že je lepšie byť vo vzťahu k nim viac matkou alebo skôr kamarátkou?

Verím, že dôležitejšie je, aby dieťa vnímalo matku ako „väčšiu“, aby sa cítilo bezpečne. Teda kamarátsky vzťah kľudne áno, ale aby dieťa vždy vedelo, že sa o rodiča môže oprieť, a nie že ho bude musieť podopierať (napríklad emočne). Verím, že byť „len“ mamou – je práca na plný úväzok, a zaslúži si omnoho viac rešpektu a obdivu, než spravidla dostáva. Zároveň si myslím, že je tragické, akú malú rolu spravidla hrá otec. Verím, že to nie je zdravé ani pre deti, ani pre partnerský vzťah rodičov, keď je matka preťažená a otec málo prítomný. Inak si myslím, že materstvo je prerod pre každú ženu, dar a zároveň výzva. A rozhodne si myslím, že nám v dnešnej dobe chýbajú pevné ženské komunity k tomu, aby sme mohli deti vychovávať s väčšou ľahkosťou a radosťou. V tom závidím našim babičkám, ktoré mali inak ťažký život, ale zas málokedy museli vychovávať deti v izolácii panelového bytu. Pre inšpiráciu odporúčam video:

Ako sa stravujete? Čo vo vašom jedálničku nesmie chýbať a naopak, čo do neho nepatrí? Ste zástankyňou teórie, že sa deti majú viesť k zdravej výžive už od útleho veku?

To absolútne neriešim. Som skoro vegán – je to preto, že mne živočíšne produkty moc nechutia a ja jem to, na čo mám chuť. Čo u mňa nesmie chýbať, je veľa vody, džúsy, ovocie a zelenina. Viac nič zvláštne nepotrebujem. Syn má veľmi citlivý vzťah k zvieratám a odmieta jesť mäso z etických dôvodov. Čo je svojim spôsobom zvláštne – pretože verím, že nič podobného som mu nikdy nehovorila, a teda na to prišiel nejako sám. Rešpektujeme to.

Ako ste prežívali tehotenstvo a aký bol pre vás pôrod? Rodili ste v nemocnici alebo niekde inde?

Tehotenstvo bolo najmagickejšie obdobie môjho života – to by som zopakovala kľudne i desaťkrát (vážne). Rodila som plánovane doma v Anglicku, na statku rodičov môjho manžela v národnom parku. Bolo to nádherné. 16 hodín z toho som bola v bazéniku (doporučujem), a po 23 hodinách som si uvedomila, že potrebujem cievku, a šli sme teda do pôrodnice, kde som o pol hodinu porodila. Čo bolo skvelé – pretože som mala možnosť prežiť, ako vyzerá rešpektuálna neinvazívna starostlivosť v pôrodnici (čo bohužiaľ tu v Čechách a na Slovensku je veľmi vzácne). Okrem cievky, ktorú som si vyžiadala, som nedostala nič naviac, a porodila som v náručí manžela, zatiaľ čo pôrodný asistent sedel v rohu (v Anglicku doktor pri pôrode nie je prítomný, pokiaľ sa nejedná o väčšiu komplikáciu). Pokiaľ by som rodila znovu – určite by som zostala znovu doma, obzvlášť teraz, keď viem, že to, čoho som sa bála naviac – prevoz – môže byť úplne v pohode. Naviac, som naozaj rada, že 23 hodín som mohla byť vo svojom prostredí, úplnú slobodu pohybu a absolútnu intimitu so svojim manželom. Pol hodina v pôrodnici bola moc fajn, ale prežiť tak celý čas pôrodu by som si určite nepriala. Mám však voči pôrodu veľký rešpekt – proste nikdy nevieme ako dopadne, a verím, že pokora je veľmi dôležitá.

Stretli ste sa už zo ženami, ktoré sa rozhodli, že deti mať nechcú? Myslíte si, že je to v poriadku, ak sa takto rozhodli?

Určite áno. Materstvo je krásna cesta, ale rozhodne podľa môjho názoru nie jediná. Mám absolútny rešpekt ku slobodnej voľbe každej ženy – nech si každá z nás žije svoj život podľa seba. Neverím na žiadne šablóny toho čo je „správne“. Pre mňa je hlavné merítko – „Si v tom šťastná?“, a pokiaľ áno, tak je to v poriadku.

Ako sa pozeráte a vnímate vzťah muža a ženy? Aká je podľa vás rola muža v partnerstve, čo by mal do vzťahu prinášať a naopak, čoho by sa mal vyvarovať?

Na túto tému máme celý online vzdelávací program – Exstatic Love /extatická láska/, a tiež veľa videí zdarma, ktoré kolujú po internete. Myslím si totiž, že šťastný vzťah je základom všetkého, a to je veľmi dôležitá a zároveň komplexná otázka.

Skúsim to zosumarizovať: verím, že je dôležité najskôr nabúrať všetky stereotypy, a potom z bodu úplnej slobody si vybrať čo zrovna nám vyhovuje. Je možné, že bude pracovať muž a žena zostane doma alebo naopak. Poprípade nájdeme ešte inú variantu – dôležité je, aby nám v tom bolo dobre, a aby sme sa nesnažili plniť predstavy niekoho iného. Neverím na žiadne „správne“ modely – je úlohou každého páru nájsť si svoju správnu rovnováhu. Čoho sa ale môžeme vyvarovať? Nerobiť svojmu mužovi „maminku“, čo je veľmi častá chyba a neprestávať sa snažiť – nebrať toho druhého ako samozrejmosť. Nikdy sa neprestávame vážiť a ďakovať. A pokiaľ sa pýtate na rodičovstvo – tak ja si myslím, že muž by mal niesť úplne rovnakú mieru zodpovednosti a aktívne sa starať o deti. Samozrejme, že nemôže kojiť, ale môže napríklad prebaľovať, kúpať, kolísať, je množstvo spôsobov – a verím, že aktívne otcovstvo je základom pre funkčné rodiny, a zároveň i dobrého intímneho vzťahu medzi rodičmi.

Čo je podľa vás životným poslaním ženy?

To je individuálne. A nebezpečie vidím práve v tom, keď sa ponúka všeobecná formulka pre „ženy“. Pre niektorú to bude materstvo, pre inú tvorivý projekt, alebo firma, výskum, charita, alebo kľudne intímny vzťah. Nemyslím si, že všetky ženy majú podobné poslanie – naopak, sme každá iná a v tom sa skrýva obrovská krása života, tvoríme potom pestrú konzistenciu rôznych talentov, nadaní a môžeme tak tvoriť nádherne farebné životné príbehy.

Máte pre nás rady, ktoré vám dlhodobo fungujú na štíhlu postavu a krásu?

Piť veľa vody. Jesť veľa ovocia a zeleniny. Žiť aktívne. Dopriať si dostatok spánku, masáže a lepšiu starostlivosť o telo. Na tému „ako cvičiť účinne a s radosťou“ sme vytvorili úžasný program s kolegyňou tanečnicou a učiteľkou jogy. To je moja syntéza toho, ako si prestavujem kvalitnú a zároveň hlbokú zmysluplnú a zábavnú starostlivosť o telo, tak aby bolo živé, pružné a krásne. A určite pokiaľ by som si mala zvoliť recept na krásu a štíhlu postavu – tak je to pravidelný a fakt dobrý s*x.

Chceli by ste niečo odkázať budúcim mamičkám a ženám?

Buďme na seba lepší! Prestaňme na seba klásť nereálne vysoké nároky a poďme sa o seba lepšie starať, obzvlášť v období ranného materstva. Stačí byť „len“ mama. Nemusím byť super-žena. Je omnoho lepšie byť ŠŤASTNÁ, spokojná a oddýchnutá, než sa snažiť o „dokonalosť“. A vždy si pamätať, že je v poriadku to robiť inak, než nám to tvrdí mama, knižka alebo video príručka. Dôležité je žiť podľa seba, nie podľa cudzieho návodu.

Zdroj⁄Foto: Mgr. Lilia Khousnoutdinova, youtube.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Sunny
Rovnováha, to je to, čo hľadám, nachádzam i strácam a práve preto je všetko v poriadku. Prečo? Pretože jej strata mi umožňuje balansovať, jej nachádzanie mi dodáva stabilitu a jej strata neistotu, ktorá mi ponúka slobodu.