Boh dal, Boh vzal. Je ale nesmierne ťažké zmieriť sa s tým, keď niekto odíde nečakane alebo príliš skoro. Ten pocit samoty, beznádeje, zúfalstva a to ticho, je niečo neúnosné v mnohých prípadoch. Viete si ale predstaviť, aké ťažké to musí mať dieťa, ktorému umrela matka a nechápal to? Aké namáhavé je vysvetliť, že ju už nikdy neuvidí? Ten zlý sen sa stal malému Filipíncovi a pohľad na to, ako leží pri truhle vás rozplače.

 

Deti často nevedia, čo sa myslí tým, že niekto umrel. Je pre nich nepredstaviteľné, keď im niekto tvrdí, že už niekoho nikdy neuvidia. Ako strašne musí taká maličká dušička trpieť, keď už neuvidí svoju maminku. Tento malý chlapec ju už neuvidí.

Chlapec chcel najprv vedieť, prečo si na pohrebe nemôže ísť ľahnúť za svojou maminkou. Nikto mu však nemal to srdce povedať, čo sa vlastne stalo. Keď pochopil, že ho za mamou nepustia, rozhodol sa ju ešte naposledy objať. Pritiahol si k rakve stoličku, postavil sa na ňu a pritúlil sa ku sklenenej vitríne. Takýto pohľad na chlapca by rozplakal aj tvrdého chlapa.

Myslíte si, že také veci sa vám nemôžu stať, to sa deje predsa len druhým a potom príde ten okamih, kedy ostane všetko čierne, trpké, smutné a vy dúfate, že to je len zlý sen, z ktorého sa zobudíte. Nezobudíte. Preto si vážte všetko čo máte a hlavne všetkých, behom minúty ich môžete totižto stratiť a už nikdy neobjať.

 

Zdroj: electropiknik.cz | Foto: pixabay.com, electropiknik.cz