AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Každa z nás pozná ten pocit, keď sa naše dieťa hodí o zem v strede predajne. Pocit, kedy by sme sa najradšej prepadli pod zem, lebo okolie na nás pozerá ako na matky, ktoré nedokážu zvládnuť svoje dieťa. Je to naozaj tak? Ako raz povedala matka malej Viktorky, nie vždy to musí byť pravdou.

 
Predstave si malé dievčatko. Je krásne, má dlhé husté kučeravé blond vlásky, modré očká a trochu pevnejšiu postavu, okrúhle líčka. Zaujme vás na prvý pohľad, nie je na nej nič zvláštne, no predsa pôsobí tak nejako tajomne. Po rozhovore s jej maminkou je jasné, čo tu ,,nepasuje”, bola autistka. I keď o autizme toho vieme celkom dosť. Vieme, že je viac štádií, že deti majú problém nadväzovať očné kontakty a majú presne dané režimy a podobne. Na tomto dievčatku však nevidno žiadnu zmenu, ani náznak toho, žeby nejako vybočovala. Jediný rozdiel je v tom, že malá nerozpráva aj keď ma cez tri roky a nosí plienky. Inak sa nijako nelíši od iných detí. Je živá, veselá, nezastavitelná.

Nemá problém prísť ku ľuďom, nechať sa objať, nespolupracuje, ale necháva sa naviesť rovnako ako asi všetky deti v jej veku. Poznáte diagnózu. Nejako to nesedí. Pýtate sa teda, v čom je háčik?

Jej maminka to vysvetľuje veľmi jednoducho. Malá ma dobrý deň, vtedy na nej človek nespozná, že je autistka. Avšak ,ak má zlý deň alebo ju k niečomu nútite, alebo sa jej jednoducho nepáčite a to bez ohľadu, či ste jej vlastná babka, alebo stojíte v strede predajne, dá to jasne a hlasne najavo.

Prepadla vás krásna predstava, ako sa má toto dieťa super, nemusí sa na nič hrať, ani nič predstierať, jednoducho ak sa jej niekto nepáči, tak sa jej nepáči. Ale mamka objasňuje ďalej, že to nie je také jednoduché v našom svete. Ľudia od nás očakávajú, že sa budeme nejako správať a to už aj u takto malých deti. Okolie netoleruje výbuchy zlosti na verejnosti, ľudia začnú zazerať na matku, aké ma nevychované dieťa a podobne. V tomto prípade dvojnásobne, lebo dieťatko nemá žiadne vonkajšie príznaky autizmu, nijako neuhýba pohľadom, v jej veku je bežné, že nekomunikuje ,takže nikto to viac neskúma. Nikto nevie, čo sa deje a každý len zazerá a popod nos si hovorí: “Bože, čo je to za ,,spratka”?”. Smutné je, že asi väčšina z nás by tiež podobne reagovala, keby sme nejakú takú scénu videli v obchode, či na ulici.

Foto: autorka článku

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Heduš
Som mamička na materskej dovolenke s jednou hyperaktívnou šibalkou. Okrem nej sa venujem aj fotografovaniu, rada cestujem, píšem, športujem. Žijem podľa kréda, že každý deň môže byť ten posledný, a preto sa snažím vyťažiť maximum pozitívneho zo života.