AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Keď hovoríme o reči dieťaťa, skoro vždy automaticky myslíme na obdobie, keď už dokáže rozprávať. Ale ešte dávno pred týmto obdobím, dieťa počúva a rozumie oveľa viac než si myslíte! Rodičia často nedokážu uveriť ako veľmi vplývajú na svoje ratolesti. Dieťa nedokáže vôbec hovoriť a pritom majú pocit, že im toho toľko “narozpráva”. 🙂 Dôkazom je i zábavné video na konci článku.

Poďme si ale najskôr priblížiť toto obdobie, ktoré je veľmi dôležité a zaujímavé pre vývin dieťatka. Paul C. Holinger, uznávaný psychiater a psychoanalytik tvrdí, že sú 3 faktory, ktoré ovplyvňujú obdobie prechodu z nemluvniatka na batoľa: vývoj reči, sebauvedomovanie a mobilita.

Dojča komunikuje prostredníctvom výrazov tváre, gestikulácií a zvukov. Všetky deti majú daný univerzálny, zdedený, vrodený signalizačný systém, ktorý umožňuje deťom ako odosielať, tak i prijímať signály väčšinou cez výrazy tváre a vydávaním rôznych zvukov. Tieto signály nazývame “pocity” – napríklad radosť, prekvapenie, hnev a strach. Dojča je schopné zachytiť význam slova z tónu vášho hlasu, zmeny intonácie, gestikulácie a výrazov tváre. Štúdie dokázali, že upokojujúce slová a tóny sa registrujú u dieťaťa úplne inak ako napríklad zúrivé, nahnevané, nepokojné slová a zvuky. Je skvelé vedieť, ako rýchlo dokážu veľmi malé deti pochopiť a spracovať význam slova ako takého. Deti si odmalička rozvíjajú slovnú zásobu a ich schopnosť pochopiť slová ďaleko viac prevyšuje schopnosť ich používať. Preto je veľmi dôležité sa s deťmi odmalička rozprávať. Učia sa slová a ich významy oveľa skôr než dokážu vôbec hovoriť.

Pre každého rodiča je úžasný pocit, vidieť pokroky svojho dieťatka v spracovávaní slov a učení sa ešte predtým, než povie svoje prvé slovo. Napokon vidíme, že dieťa chápe všetko, čo mu vravíme. ,,Prines si topánočky prosím, aby sme ti ich mohli obuť.” A o chvíľu príde dieťa so svojimi topánkami v rukách. ,,Zdvihni si zo zeme vláčik, lebo niekto ti na neho stúpi a zlomí sa.” A dieťa ho zodvihne. Dieťatko nemusí vedieť ešte hovoriť, ale akumuluje a chápe veľmi veľa slov.

Pán doktor Holinger tvrdí, že dieťa nie je príliš malé na to, aby nevedelo pochopiť, čo sa deje (aj keď len čisto emočne) a tiež nie je nikdy malé na to, aby sme sa s ním rozprávali. Ale keď si toto uvedomíme, je tiež potrebné sa opýtať samých seba, aký typ rozhovoru budeme s dieťaťom viesť, aké slová budeme používať a do akej miery.

Skoro každý typ rozhovoru môže byť pre dieťa prospešným zážitkom v procese učenia sa, ale najvhodnejšia stratégia je taká, keď si dieťa môže spájať svoje pocity so slovami. Rodičia môžu pomôcť svojmu dieťatku v uvedomovaní si pocitov (a tiež pocitu, že mu rodič rozumie) tak, že budú používať slová pre detské neverbálne signály pri každej príležitosti. Napríklad povedaním :,, Ale si sa bál, keď ten pes utekal, že?” alebo ,,si nahnevaná za to, že som povedala žiadne sladkosti pred obedom?” Štúdie tiež dokazujú, že schopnosť rodiča prepájať slová s pocitmi, vytvára jednak dôležitý aspekt dobrého vzťahu “rodič – dieťa”, tiež prispieva k zdravému vývoju osobnosti dieťaťa.

A toto zábavné video je dôkazom toho, ako veľmi vplývame na svoje deti, ako po nás opakujú, vnímajú, čo im hovoríme a ako sa s nami dokážu krásne “porozprávať” i keď hovoriť vôbec nevedia. 🙂

Zdroj: psychologytoday.com, youtube.com | Foto: pixabay.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Lucka
Taká neobyčajno-obyčajná, vždy pozitívne naladená žienka, ktorá miluje život, deti, zvieratá a všetkých ľudí dobrej vôle :-)