AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Každá z nás to riešime. Či už sa nám pošťastí mať deti skôr či neskôr. Práca a skĺbenie práce s rodinou. Pretože, povedzme si úprimne, skutočne len malé percento z nás sa nemusí niečím takýmto zapodievať… .

Materinské puto nie je pevné iba počas obdobia, keď sú deti maličké a riešime logistiku škôlka/škola a späť, aby sme im mohli ako každý večer dohovoriť, že áno, tie zúbky si treba naozaj umyť každý večer. V tomto období pravdepodobne prijmeme zamestnanie nech je akékoľvek, len nech dokážeme skĺbiť svoj pracovný čas s manželovým a nehľadíme na svoje štúdiá, praxe či predstavy o vysnenej práci. Takéto snenie s otvorenými očami si nechávame na čas, keď budú starší, samostatnejší. Ako sa hovorí, keď nás už nebudú tak potrebovať. A v tomto duchu ich aj vychovávame. Aby si vedeli po sebe upratať, pustiť práčku, čo-to si navariť. Aj keď sú to iba rezeň či žemľovka.

Ale mamičky čo i len trochu ambiciózne a s vôľou niečo dosiahnuť nie len na poli spoločenskom v podaní vychovania zdravých, slušných, ľudských bytostí, ale aj na tom pracovnom, toto obdobie často využijú na oprášenie si vedomostí a zručností, či dokonca zvýšia svoju kvalifikáciu. A niektoré sú natoľko šikovné, že si povedia, že to nepotrebujú a svoje danosti využijú natoľko, že sa vypracujú v práci aj bez toho. Veď kto už dnes pozerá akú školu máme za sebou… .

Kedy je ale to „vhodné“ obdobie na prijatie práce, o ktorej snívame, na ktorú sa pripravujeme, na ktorú máme kompetencie? Veď deti nás potrebujú, aj keď majú 10, 14, či 17, či nie? Aj v tomto čase im treba neustále pripomínať mantinely, rozprávať sa s nimi /možno ešte viac ako keď boli malé/, aj teraz vyžadujú ten čas s vami… . A na druhej strane, aj keď sú už väčší, neznamená to, že vám nebude smutno, ako keď boli v škôlke a vy ste nevedeli čo s voľným časom. Aj v tomto období s nimi chcete byť čo najviac, lebo si začínate uvedomovať, že im o chvíľu končí stredná či základná škola a môžu ísť na internát a teda mimo domov a chcete si tieto posledné spoločné chvíle pod jednou strechou čo najviac užiť. Čas, ktorý ste do nich za celé tie roky investovali sa teraz začína odzrkadľovať a od tých bláznivých puberťákov sa vám ani nechce odísť a dobrovoľne opustiť každodenné teplo rodinného krbu s ospravedlnením, že rodinu treba živiť a čím sú deti staršie, tým majú nákladnejší život, školné… . Nasilu pretrhnúť tú už iba imaginárnu pupočnú šnúru… Áno, často počúvame zo všetkých strán: „Ale, tvoje deti už majú 15, ty si môžeš dovoliť chodiť na služobné cesty či pracovať v zahraničí!“ Ale je to naozaj tak? Nie je to pokrytecké, že im celé roky pripomíname, aká je rodina dôležitá, ale keď príde príležitosť, chopíme sa jej a prijmeme tú časovo náročnú prácu a teda sa na ne „vykašleme“? A naozaj to stojí za tie peniaze, ktoré zarobíme a prinesieme domov?

Foto: pixabay.com