AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Dojímavý príbeh, ktorý nikoho nenechá ľahostajným a donúti vás žiť svoj život najlepšie ako len viete. Prečo? Pretože tento muž pochopil význam i zmysel ľudského života a my vám ponúkame jeho úprimné slová a spoveď, ktoré vychádzajú priamo zo srdca. Príbeh 46-ročného bankára a priznania, ktoré by ste od muža naozaj nečakali.

Dobrý deň, volám sa John, som 46-ročný bankár a potrebujem si vyliať svoje srdce a rozpovedať vám môj príbeh. Celý svoj život som prežil tak ako som nechcel. Všetky moje sny a vášne sú neodvratne preč. Pracoval som od deviatej do siedmej večer, šesť dní v týždni. Viac ako 26 rokov. Vždy keď som mal možnosť, vybral som si cestu, ktorá bola pre mňa bezpečnejšia. To ma zmenilo na človeka, ktorým som.

Dnes som zistil, že ma moja žena podvádza viac ako desať rokov a môj syn ku mne nič necíti. Uvedomil som si, že som zmeškal pohreb svojho otca kvôli ničomu. Nedokončil som môj román, necestoval som, nepomáhal som chudobným ani bezdomovcom. Všetko, o čom som vedel, že chcem vo svojom živote svojimi činmi naplniť, už ako násťročný som s plynúcim časom nesplnil.  Keby som dnes stretol moje mladšie ja, určite by mi ten mladý životuchtivý mladík, ktorým som vo svojich dvadsiatich rokoch naozaj bol, dal poriadny úder do tváre, keby vedel, ako som v skutočnosti so svojim životom “naložil”.

Teraz vám opíšem môj život, keď som mal dvadsať

Zdá sa to akoby to bolo len včera, čo som bol odhodlaný zmeniť svet. Ľudia ma milovali a ja som miloval ľudí. Bol som vynaliezavý, kreatívny, spontánny, riskoval som a dobre som vychádzal s ľuďmi. Mal som dva sny. Chcel som napísať utopistickú knihu. Druhým snom bolo cestovať po svete a pomáhať chudobným bezdomovcom. V tom čase som randil s mojou terajšou ženou už štvrtý rok. Bola to mladá láska. Milovala ma spontánne, moju energiu, moju schopnosť robiť ľudí šťastnými a rozosmievať ich. Bol som si istý, že moja kniha zmení svet. Chcel som zmeniť perspektívu “zlého” a ukázať čitateľom, že všetci ľudia myslia rozdielne a preto si ľudia nikdy nemyslia, že to čo robia, je zlé. Keď som mal dvadsať, napísal som 70 strán z tejto knihy. Teraz mám 46 a počet strán na knihe je stále rovnaký. Nezmenil sa. Len nedávno som cestoval na Nový Zéland a Filipíny. V mladosti som si plánoval, že precestujem celú Áziu, potom Európu a Ameriku. Mimochodom, teraz žijem v Austrálii.

Teraz sa dostaneme k bodu, čo to všetko pokazilo

Vyrastal som ako jedináčik. Mal som 20 rokov a potreboval som si nájsť stabilitu a rovnako i stabilnú prácu. Po ukončení štúdia som začal pracovať v stabilnej práci, ktorá mi postupne diktovala ako mám žiť. Pracoval som od deviatej do siedmej večer. Čo som si myslel? Ako som mohol žiť, keď moja práca bol môj život? Keď som prišiel domov, zjedol som večeru, pripravil sa do práce na nasledujúci deň, išiel spať o desiatej a vstával o šiestej do práce. Pane Bože, nemôžem si spomenúť, kedy naposledy som sa miloval so svojou ženou!

Priznanie vlastnej ženy o niekoľkoročnom podvádzaní!

Včera sa mi žena priznala, že ma podvádzala viac ako desať rokov. Prišlo mi to ako celkom dosť dlhý čas. Nemôžem to pochopiť, nikdy som ju neranil. Ona mi prezradila, že to bolo preto, lebo som sa zmenil. Nie som človekom, ktorým som bol. Čo som robil počas celých tých desiatich rokov okrem práce? Naozaj neviem o ničom. Nebol som dobrý manžel, nebol som to ja. Kto vlastne som? Čo sa mi to stalo? Nikdy som nepožiadal o rozvod, nekričal na ňu, neplakal. Necítil som NIČ! Rád by som pocítil ako plačem, keď píšem o tom ako ma žena podvádzala. Nič však necítim. Celý ten čas som umieral niekde vo svojom vnútri. Čo sa stalo s tým zábavným, usmievavým, riskujúcim, energickým človekom, ktorým som bol a s človekom, ktorý chcel zmeniť svet? Dokonca som bol veľmi populárnym u dievčat na strednej škole! Namiesto toho, aby som ich poznával, som sa venoval iba štúdiu!

Spomínate si, ako som chcel písať knihu? Robil som tak počas školy prvých päť rokov a popri tom som stíhal pracovať i na čiastočný úväzok a minul som všetko, čo som si zarobil. Teraz šetrím každý cent a nepamätám si, kedy som naposledy minul na niečo len tak pre zábavu.

Čo chcem teraz?

Môj otec zomrel pred desiatimi rokmi. Pamätám si, ako mi volávala mama, že sa jeho stav zhoršuje. Bol som pracovne veľmi zaneprázdnený a snažil som sa o to, aby ma povýšili. Myslel som si, že otec sa dá nejako dokopy a bude v poriadku. Môj otec zomrel a mňa povýšili. Nevidel som ho viac ako 15 rokov. Keď zomrel, tak som sa presviedčal o tom, že to bolo v poriadku, že som ho nevidel. Bol som ateista, racionalizoval som si, že zomrel a tak to proste je. Čo som si myslel? Myslel som si, že peňažné zabezpečenie v živote je to najdôležitejšie. Dnes viem, že som sa mýlil. Mrzí ma, že som premrhal všetku moju energiu, vášeň a stal som sa strojom na peniaze. Je mi ľúto, že som nedokončil svoj román a necestoval po svete. Nebol som tu pre svojho syna. Namiesto toho, aby som bol pre neho emocionálnou oporou, stal som sa emocionálnou peňaženkou.

Toto je odkaz pre všetkých ľudí, čo majú život pred sebou!

Ak toto čítate a máte život pred sebou, prosím neodkladajte. Nenechávajte svoje sny na neskôr. Neodkladajte svoje sny na neskôr. Venujte svoju energiu svojej vášni. Nebuďte na internete celý svoj voľný čas, teda pokiaľ to nie je nevyhnutné pre naplnenie vašich snov. Prosím, urobte niečo so svojím životom pokiaľ ste mladí.

Zdroj: www.reddit.com | Foto: pixabay.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Sunny
Rovnováha, to je to, čo hľadám, nachádzam i strácam a práve preto je všetko v poriadku. Prečo? Pretože jej strata mi umožňuje balansovať, jej nachádzanie mi dodáva stabilitu a jej strata neistotu, ktorá mi ponúka slobodu.