AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Doniesol ma bocian. Mňa vrana. Mňa oco dostal v krčme. Mama ma kúpila v nemocnici. Poslali ma poštou (na dobierku :-)). Ja som tu bol vždy. Takto rôzne si naše ratolesti vysvetľujú svoj príchod do rodiny. Ako im vysvetliť, že to celé bolo celkom inak? Akú formu zvoliť pre tento rozhovor?

Mnohí rodičia sa zdráhajú hovoriť s deťmi o témach, týkajúcich sa ich príchodu na svet. Niektorí sa hanbia, iní len nevedia nájsť ten správny spôsob, ako to s deťmi odkomunikovať, preto sa téme vyhýbajú. Malým mudrlantom ale nestačí odpoveď typu: „Na to máš času dosť“ alebo „O tomto sa s tebou baviť nebudem“. Časom si uvedomia, že by sa do poštovej schránky nezmestili a navyše, asi by v balíku plakali, takže takto to pravdepodobne nebolo. Ako im teda túto tajnosť primerane vysvetliť?

V prvom rade o narodení nehovorte ako o tajnosti. Bábätká prichádzajú a starí ľudia odchádzajú. Nie je dobré, ak sa z týchto tém robí tabu. S deťmi sa dá rozprávať prakticky o všetkom, len treba zvoliť správny prístup. A ten sa odvíja v prvom rade od veku dieťaťa.

Váš zvedavý potomok sa začne sám sebou zaoberať okolo tretieho roku života. A vtedy príde aj prvá otázka: “Odkiaľ som prišiel?” Stačí, ak mu pokojne odpoviete, že sa narodil mamičke z bruška. Určite nebude pátrať, ako sa tam dostal, ani ako sa dostal von. Takýmto malým deťom táto informácia stačí, vezmú to ako fakt a nepotrebujú sa tým ďalej zaoberať.

Väčší škôlkári sa k téme samozrejme vrátia a zaujíma ich aj dôvod, prečo sú tu. Skutočnosť, že sú z bruška im je známa, avšak prečo, načo, ako? Odpoveď je jednoduchá. Na to, aby mala mamička a otecko bábätko sa musia veľmi, veľmi ľúbiť a z tej lásky začne mamičke v brušku rásť bábätko, keď to obidvaja veľmi chcú. Jednoduché, stručné, jasné. Drobec je spokojný, že je tu z lásky a že ste ho chceli a stačí mu to. Ani v tomto veku ešte nebude klásť otázky ohľadom technickej stránky veci.

Tieto technickejšie otázky prídu na prvom stupni základnej školy. Jednak začne školáčik sám rozmýšľať nad rôznymi vecami detailnejšie a jednak sa aj čo to dopočuje. Získané informácie sú žiaľ častokrát nekompletné a povytrhávané z kontextu, takže v tom určite nemá jasno…a vy mu máte pomôcť utriediť v tej jeho maličkej hlavičke všetky rozhádzané myšlienky. Tu pomôže vhodne zvolená knižka na túto tému, určená špeciálne malým deťom (resp. sú knižky pre predškolákov, pre 6-ročných, 10-ročných, pre dievčatá, pre chlapcov…) Môžete si ju spoločne prezrieť, prečítať, čo ho zaujme a zodpovedať prípadné otázky po pravde, jednoducho, prijateľne. Používajte slová ako príjemný, láska, šťastie, rodina… Je ale možné, že sa zvedavec nebude chcieť otvorene rozprávať, alebo možno s tým máte aj vy osobne problém (každý sme boli nejakým spôsobom vychovávaný). Je to v poriadku. Nechajte knižku položenú v detskej izbe na stole a dajte drobcovi priestor, aby si ju samo vo svojom súkromí prezrelo. V žiadnom prípade ho do rozhovoru nenúťte, mohlo by mu to byť nepríjemné, počkajte, kým samé príde.

Je fajn, ak sa dokážete so svojím dieťaťom rozprávať o akýchkoľvek témach, o ktoré má záujem, pretože vždy je lepšie, ak si nájdete čas a spôsob na intímny rozhovor, ako by sa malo veci dozvedať neprimeraným, niekedy možno aj vulgárnym spôsobom od kamarátov alebo z internetu. Navyše si vzájomnými rozhovormi vytvárate pevnejší, dôvernejší a úprimnejší vzťah.

 

Foto: pixabay.com/sk