AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

V živote človeka sa stávajú veci, ktorým často nerozumie. Dejú sa len tak, znenazdajky, a vyžadujú si vysokú koncentráciu každej jednej bunky vášho tela, aby ste dospeli k rozhodnutiu, ktoré nebude mať deštrukčné účinky na vašu bublinu, v ktorej si spokojne žijete. Čo sa však stane, ak odrazu bublifuk prestane fungovať?

V súčasnosti prevláda trend, že mladí ľudia sa za mladých považujú približne do tridsiatky. Nemáme tým na mysli, že dosiahnutím tretej dekády život končí a ďalej to už nemá zmysel. Skôr narážame na minulosť, kedy sa za starú dievku považovalo dievča, ktoré si dovolilo nenasadiť čepiec do 20-tky, nebodaj do 25-ky.

Dnes je normálne, ba až samozrejmé, keď sa čerstvá absolventka vysokej školy rozhodne pobaliť svoj doterajší život do jedného vaku a vycestovať za kariérou do sveta. V dvadsiatich rokoch veselo plánujeme ružovú budúcnosť, ktorá siaha tak približne po najbližší piatok. Zmysel života spočíva v túžbe po káve a zvládnutí všetkých krkolomných prekážok, ktoré nám ten strašný život prináša. Veď začína „skúškové“ a kto bude za mňa chodiť von? A potom tie hrozné brigády! Kto má nato čas? Nebodaj sa do tohto kolobehu zapletie nejaký muž, ktorý vám spôsobí turbulencie a ďalej sa na túto tému už nemusíme baviť. Pozná to každá z nás… .

Situácia je taká, že všetky naše problémy sa točia okolo maličkostí. Nechceme banalizovať žiaden z nich. Každý má tie svoje a určite nie sú jednoduché. Dostávame sa do situácií, z ktorých sa poúčame. Riešime konflikty, ktoré  nás formujú. Zastávame roly, ktoré si samé vyberáme – Budem vzorná študentka. V lete bude zo mňa vášnivá cestovateľka. Chcem sa stať pomocníčkou v útulku. Nechcem robiť nič, dám si pauzu.
Na všetko stačí len naša vôľa. Padáme a vstávame v tej našej bublinke, ktorá nás ale stále nadnáša k výšinám našich predstáv o živote.

A potom nastane bod zlomu. Kopanec, z ktorého zažívate každodenné nevoľnosti. A to doslovne. Dve čiarky na umelohmotnej paličke, ktoré snáď nemôžu byť ani červenšie. Podľa príbalového letáku, je test pozitívny. Pozitívny? Čo je na tom pozitívne??! Všetko sa rúca, a to nie ako domček z kariet, ale celá vaša krvopotne vybudovaná osobnôstka sa rúti strmhlav do záhuby. A ešte ďalej, ak sa dá.

Hneď po samovražedných sklonoch a sebaľútosti, prečo ja (?), prichádza možnosť rozhodnúť sa. Človek má vždy viac možností. A to je často ten problém. Možnosť voľby nás spútava. Nedokážeme sa sústrediť na cieľ ani na cestu k nemu. Je ich totiž príliš veľa. Ľudia vymysleli a ponúkli možnosť dobrovoľného prerušenia tehotenstva. No rovnako ju aj za vás odsúdili a zavrhli ako nehumánnu. Žijeme v dobe, kedy sa kvôli očakávanému potomkovi nemusíme hnať k oltáru, ale čo povedia rodičia a zvyšok rodiny, keď im ich šikovná dcéra oznámi, že bude na to sama? Spoločnosť nás síce nenúti odprisahať si večnú lásku pred kňazom, no nebola to naša odmalička vštepovaná predstava o šťastí? To, čo predstavovalo krásnu ilúziu budúcnosti je odrazu najväčším strašiakom. Pretože ešte nemáme diplom, nemáme prácu ani dom. Ani len tú bledoružovú postieľku nemáme kam postaviť. Kadiaľ teda vedie správna cesta? Tu nám, žiaľ, nikto neporadí.

Človek odrazu stojí na prahu niečoho, kam nedovidí. A nepomôžu vám ani šošovky, ani okuliare, ani kvapky do očí. Vrháte sa do niečoho, čo ste doteraz nepoznali a dúfali, že nikdy nepríde. Dospelosť. Neexistuje vek, kedy prichádza. Dospelosť neznamená dovŕšiť osemnásť. Ani zmaturovať. Ani dostať diplom. Pre každého je to individuálne. Niekto vyrastie a ani o tom nevie. Niektorí šťastlivci nedospejú vôbec.

Pre budúcu mamičku je dospelosť vytriezvením. Vytriezvením zo všetkých tých večerných flámov, rozpisov v práci, skúšok v škole, no najmä z falošných predstáv a očakávaní. Lebo nič nie je podľa nich. A môžete sa staviť, že všetky sa zmenia. Aj tá o usporiadanej rodine a rodičovstve. Stačí sa s tým zmieriť a robiť všetko tak, ako to cítite. Byť mamou totiž neznamená zanechať svoj starý život a chytiť sa hrncov a metly. Ak chcete cestovať, cestujte! Tie vaky, klokanky, šatky a sedačky neboli vymyslené na to, aby ste dieťa preniesli z bytu do auta. A ak bol váš život plný bezstarostnosti a smiechu, tak bude taký aj potom. Pretože vám ho nemôže zničiť niekto, kto nie je väčší ako škatuľa od zimných topánok. 🙂

Foto: everystockphoto.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Dominika
Som študentkou žurnalistiky, pilnou pracantkou v oblasti gastronómie, kamarátkou na plný úväzok a budúcou maminou :) Milujem leto, knihy, kone, smiech, výlety a prítomnosť ľudí, ktorí ma robia šťastnou. Nenávidím upratovanie, hranolky bez sladkokyslej omáčky a pocit, že deň by mal mať aspoň dvakrát toľko hodín