AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Neodporučili vášmu dieťaťu  na zápise nástup do základnej školy a v poradni zistili slabší intelekt? Premýšľate nad zaškolením v špeciálnej základnej škole, ktoré vám bolo navrhnuté?

Aj mamička chlapca z nášho príbehu (nazvime ho Cyril), bola po zápise postavená pred túto voľbu. Chlapec veľmi nehovoril, do kolektívu sa bál ísť, mal problém s neznámymi ľuďmi. Výsledky testov ukázali ľahkú mentálnu retardáciu.

Pýtala sa psychológov, pedagógov…

– V „špeciálke“ mu bude dobre”, hovorili jej. Bude mať citlivý prístup učiteľov i spolužiakov a nebudú na neho kladené také nároky. Po psychickej i emocionálnej stránke na tom bude určite oveľa lepšie ako by bol na „základke“. –

Každá mamička chce pre svoje dieťa to najlepšie, preto súhlasila. Avšak teraz, keď jej syn končí školu, sa pri vyšetrení v poradni zistilo, že intelekt nie je na tak nízkej úrovni, ako ukázali testy v detstve. Je nerovnomerne rozložený – niektoré oblasti sú na vysokej úrovni, iné na nižšej, čo býva typické pri poruchách. No pretrvávajú vážne problémy s rečou, pre ktoré má Cyril ťažkosti v niektorých predmetoch.

Ako je to vôbec možné?

V škole sa tvorí budúcnosť našich detí
V škole sa tvorí budúcnosť našich detí

Ide o prejavy o vývinovej dysfázie, ktorá sa v útlom veku ťažko diagnostikuje. Také dieťa sa často javí ako slabšie po intelektovej stránke. Nerozumie, nerozpráva, bojí sa neznámych ľudí, veľa kamarátov tiež nemá. Dokonca je táto porucha často odborníkmi zamieňaná i za autizmus. Viacero príznakov je ozaj podobných.

Ak by sa u chlapca zistila porucha skôr, mohol by dostať pomoc od logopéda a špeciálneho pedagóga, v ZŠ sa integrovať, či navštevovať školu pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou. Mal by možnosť pokračovať ďalej v štúdiu ako deti bez poruchy.

V súčasnosti už vieme, ako a na čom pracovať pri vývinových poruchách. Robia sa rôzne nácviky, reedukácie a terapie. Ak je dieťaťu poskytovaná kvalitná odborná pomoc, má veľkú šancu, aby následky poruchy v dospelosti nepociťoval. Mnoho dyslektikov, ADHD-čiek, Aspergerov či dysfatikov študuje na rôznych stredných a vysokých školách. Okolie zväčša ani netuší, že nejakú poruchu v detstve mali.

Je teda vhodné zobrať situáciu do vlastných rúk a v prípade podozrenia na čokoľvek, navštíviť viacerých odborníkov a vyskúšať všetky možnosti. Ľudia sú omylní, o testoch nehovoriac. Vy si predsa svoje dieťa poznáte najlepšie.

Foto: www.pixabay.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Yvonne
Som špeciálny pedagóg, zaujímajúci sa o kadečo. Rada pomáham deťom i dospelým. Sledujem nové poradenské prístupy a možnosti u nás i v zahraničí. V tejto oblasti je podľa mňa stále čo zlepšovať.