2. februára sa v kalendári vedľa mien oslávencov Eriky a Erika, objavuje aj pojem Hromnice. Dnes sa už tomuto dňu nepripisuje veľký význam, maximálne sa len poznamená Na Hromnice, o hodinu viac. Ale viete, čo to vlastne znamená? Práve v tento deň vystúpi slnko na oblohe tak vysoko, že nám pribudne hodina svetla. A ako oslavovali tento sviatok našich predkovia? Poďte sa na to pozrieť spolu s nami.

U východných Slovanov sa v dávnej minulosti rok delil iba na zimu a leto. A práve v období Hromníc sa tieto dve ročné obdobia stretávali. Na konci 5. storočia cirkev zaviedla Očisťovanie Panny Márie a v 11. storočí sa pridalo aj posväcovanie sviečok, tzv. Hromničiek. Tieto zapálené hromničné sviečky sa potom používali počas búrok, na uľahčenie skonu umierajúceho i pri mŕtvych, na cestu na druhý breh. Z týchto sviečok si roľnícke ženy nakvapkali trochu aj do modlitebnej knižky a doma zoškrabali do ľanového semena odloženého na siatie. Hromničné sviečky sa uplatnili aj v ľudovom liečiteľstve ako pomôcky pri liečbe ochorení, najmä proti boleniu hrdla.

Avšak na Hromnice sa ľudia vedeli i baviť:

  • V tento deň sa zakazovalo pracovať, šiť.
  • Pozorovalo sa počasie a takmer všetky zvyky boli zamerané na rast ľanu a konope.
  • Keď boli na strechách dlhé cencúle, mali narásť dlhé konope.
  • Gazdiné z toho dôvodu varili dlhé rezance alebo šúľance.
  • Každý kto mohol – gazdiné, mládenci, dievky ale i celé rodiny, sa musel kĺzať na ľade, alebo sánkovať preto, aby narástol dlhý ľan. Čím dlhšia bola jazdná dráha, tým dlhšie bolo konope.
  • Vo vyšších spoločenských vrstvách považovali dlhé vychádzky na saniach s koňmi za rozptýlenie, pretože sa tradovalo že “Na Hromnice, koniec sanice, alebo Na Hromnice, zimy polovice.”

Čas, keď vládu nad zemou preberá Perún

Ak ale chceme zistiť prvopočiatky týchto tradícií, musíme navštíviť aj našich dávnejších predkov, starých Slovanov. U západných Slovanov boli Hromnice sviatkom prebúdzania sa Perúna – boha ohňa a hromov a jeho prevzatie moci nad zemou. Ten prichádza ako plodivá sila a pomáha zvrhnúť vládu zimy. Podľa tradície sa začínala jeho činnosť prvou jarnou búrkou, ktorou sa príroda preberá k životu.

Týmto prvým zahrmeniam sa venovala veľká pozornosť, práve s nimi sa spájala oslava Hromníc pomocou rôznych rituálov:

  • Podľa predstáv našich predkov, toho čo na Hromnice pracuje, cez rok zabije hrom.
  • V niektorých kútoch Slovenska zas verili, že hrom mal zabiť človeka oblečeného v šatách, ktoré boli ušité na Hromnice.
  • Pri prvom zahrmení ľudia pohybovali nábytkom a nádobami po izbe na znak toho, že hrom sa „zobudil“ po zimnom spánku.
  • Na dvore dvíhali vozy a mávali poľným náradím, pred vrátami zatínali sekery do zeme ako ochranu pred bleskom.
  • Ľudia verili, že pri zahrmení – rachote jarného Perúna, utekali preč zlí duchovia a zaliezali do skýš. V Čechách, ale i inde, ľudia vtedy kľakali na zem a bozkávali ju.
  • Predkovia si uctievali bohov aj krátkymi ceremóniami, pri ktorých zapálili prinesené sviece od spoločného plameňa. Sviece si potom odniesli domov ako ochranu a požehnanie bohov a predkov do ďalších dní.

Perúnové dni boli sprevádzané aj obradmi v posvätných hájoch a pri duboch. Perún v čase búrky hádzal po oblohe na zem svoje strely – blesky. Hovorilo sa o Paromových (Perúnových) strelách, ktoré mohli aj zabiť, a preto ľudia obetovali strely vystrelené do duba obradným spôsobom z veľkého luku tak, že strelec sa zladil so šípom a svoju silu poslal spolu do šípom do duba. Do takejto strely mohli zakliať prosbu, bolesť, obetu a na túto lukostreľbu sa vyrábali šípy s čarovným zámerom. No vyrábali sa i také, ktoré sa ako modlitba zapichávali do zeme.

Predmetom, zasiahnutým bleskom, pripisovali Slovania veľkú moc. Stromy, do ktorých udrel blesk (a pri dube sa to vďaka ich hlbokým koreňom, dosahujúcim zlomy a pukliny s vodou, stávalo často), označovali za posvätné a klaňali sa im. Miesta zasiahnuté bleskom ohradzovali plotom alebo obohnali priekopou.

Bez pranostík to nie je ono

Ako to už v našich končinách býva zvykom, v tento deň nemohlo chýbať množstvo pranostík, ktorými ľudia predpovedali nasledujúci rok a úrodu:

“Ak je na Hromnice mráz, bude ich ešte 50 ráz.”

“Ak svieti slnko na Hromnice, hojnosť žita a pšenice.”

“Na Hromnice zadúva ulice.”

“Radšej vidí bača na Hromnice vlka v košiari ako sedliaka v košeli.”

“Keď slnko svieti na Hromničku, zbieraj aj slamu na chodníčku.”

“Keď je na Hromnice pekne, medveď sa obráti na druhú stranu.”

“Keď sa vtáčik na Hromnice z koľaje napije, tak v marci zamrzne.”

“Na Hromnice letí škovránok cez hranice.”

“Ako dlho pipíšky pred Hromnicami spievajú, tak dlho po nich budú mlčať.”

Prečo sa nezabaviť aj dnes

Týmto článkom sme vám trochu priblížili kúsok z našej histórie, a snáď sme vás aj trochu pobavili. Iba sme vám chceli ukázať, ako sa tí naši predkovia spoločne zabávali, vôbec sa nenudili, a vďaka svojej viere, rituálom a tradíciam si vedeli užiť každý sviatok dosýtosti. Trávili čas so svojou rodinou, či už pri zábave, alebo aj povinnostiach.

Dnes sú už Hromnice iba akýmsi údajom v kalendári. Ktovie, v koľkých rodinách sa dodržujú zvyky či už cirkevné, alebo pohanské. Čo tak si urobiť vlastný sviatok? Vlastnú zábavu na večer? Vypnite elektrospotrebiče, svetlá, utíšte sa, spomaľte. A pri plamienku sviečky trávte čas spoločne. Pripravte si šúlance, napríklad s makom, a pri ich konzumovaní si porozprávajte príbehy z dnešného dňa. Alebo aj tie vymyslené. Niet nad pokojný večer s rodinou.

Ako inšpirácia nám poslúžila kniha Tradície na Slovensku a internetový portál slovenske-zvyky.webnode.sk.

Foto: pixabay.com

Hľadáte (novú) PRÁCU?
Kliknite na pracovný portál NovýJOB.sk

Každý deň množstvo nových a skvelých pracovných ponúk.

Ali
Som veľká milovníčka kníh, s čím súvisí aj moje zamestnanie. Momentálne som na materskej a svoje tri roky dovolenky so synom si neskutočne užívam. Vo voľnom čase rada píšem, o všetkom možnom a moje myšlienky zdieľam i ostatným ľuďom. Verejne sa priznám, že neviem variť, no keď zvýši čas, rada upečiem chutný koláčik.