My si môžeme naplánovať pôrod ako chceme. Urobiť všetko správne, pripraviť sa čo najdôkladnejšie, chodiť poctivo na poradne, na rôzne prednášky či kurzy. Dokonca si zostaviť pôrodný plán a odkonzultovať všetko s doktorom alebo pôrodnou asistentkou. Aj tak má nakoniec všetko v rukách osud, a samozrejme, bábätko.

Prednedávno sme vám priniesli príbeh mamičky Kristíny, ktorá presne vedela, ako svoje dieťatko privedie na svet. V bezpečí, medzi doktormi a nemocničnými stenami. Chlapček sa však rozhodol uzrieť svetlo sveta u nich, v kúpeľni.

V dnešnej časti vám prinášame príbeh mamičky Mariky, ktorá tiež presne vedela, ako svoje dieťatko privedie na svet. To sa ale tiež rozhodlo inak.

Iba doma! V mojom intímnom prostredí!

Marika už nemocnicu a doktorov nechcela ani vidieť. Ako malá v nich so svojim chatrným zdravím trávila veľa času. Vôbec sa tam necítila dobre. Tak sama a opustená.

“Nechcela som, aby sa moje dieťatko narodilo na studenej sále, medzi štyrmi bielymi stenami a neosobným nemocničným personálom. Nepáčili sa mi ich praktiky súvisiace s pôrodom. Vyvolávačky, umelý oxytocín, tlačenie na brucho, ležanie na chrbte, nástrihy, odlúčenie od bábätka.”

Jej kamarátky, ktoré už mali pôrody v nemocniciach za sebou, ju v jej presvedčení iba podporovali. Väčšina z nich mala negatívne skúsenosti, veľké bolesti, zákazy a príkazy od sestričiek, ktoré pojedli všetku múdrosť sveta, a so ženami zaobchádzali necitlivo.

“Keď som otehotnela, začala som navštevovať kurz pre tehuľky, kde sme tancovali, relaxovali, komunikovali s bábätkami i medzi sebou. Rozhovory žien, ktoré mali pôrody doma za sebou mi dodávali síl i nádeje. Vedela som, že som sa rozhodla správne.”

Marika začala navštevovať pôrodnú asistentku, pri ktorej sa rozhodla priviesť dieťatko na svet. Veľa sa rozprávali, o výhodách a nevýhodách domáceho pôrodu.

“Veľa som čítala, chodievala na rôzne prednášky, besedy. Mala som všetky informácie. Aj tie negatívne. Bola som si vedomá toho, že niekedy sa priebeh môže skomplikovať. Ale vedela som, že mne nie.”

Aby si však bola na istom, navštevovala pravidelne aj svojho gynekológa, ktorý vedel o jej plánoch na domáci pôrod. Skontroloval dieťatko, či ma správnu polohu, zisťoval celkový stav, aby sa pre istotu nič neprehliadlo. Placenta bola v poriadku, obe srdiečka tiež, zdravotný stav rodičky vynikajúci.

“Doktor bol úžasný. Veľa sme sa rozprávali. Stále mi dával na zreteľ, aby som sa hlavne nehrala na hrdinku a akonáhle sa mi nič nebude pozdávať, nebála sa zavolať záchranku.”

Šťastie praje pripraveným

“To bolo moje heslo. Keď som už bola dva týždne po termíne určenom doktormi, začali sme vyvolávať podľa domácich receptov. Chodievali sme na prechádzky, pomaličky som sa gúľala po schodoch na prvé poschodie, aj sme sa oddávali, bezpečne samozrejme, milostným radovánkam. Aj po treťom týždni som stála za svojim presvedčením, rodiť doma.”

A potom to prišlo. Odtiekla voda. Konečne sa objavili aj kontrakcie. Najskôr pomaly, pomaličky. S pribúdajúcim časom začali prichádzať v rýchlejších a silnejších intervaloch. Pôrodná asistentka bola celý čas u nich doma a Marike pomáhala dýchať, aj sa uvoľňovať.

“Trvalo to hodiny. Kontrakcie boli neskutočné silné a intenzívne, ale bábätko stále nič. Bola som otvorená len minimálne. Pomaly som sa začínala báť, aby sa dieťatko neudusilo. A keď už pôrodná asistentka zdvihla telefón a volala sanitku, vedela som, že je zle. Teraz už mi naozaj bolo jedno, že skončím v nemocnici. Priala som si len jedno, aby bábätko bolo v poriadku.”

Sanitka prišla do desiatich minút. A do ďalších desiatich už ležala na sále a doktori pristupovali k cisárskemu rezu.

“O chvíľu som už začula zaplakať moje bábätko. Moje dievčatko. Vzali ju niekam preč, no o minútku mi ju priniesli a dali do náručia. Nechali mi ju po celý čas, kým ma zašívali. Bola v poriadku. Bola živá, zdravá a moja. A naozaj mi bolo jedno, že prišla na svet inak, ako som si predstavovala. Slzy šťastia sa mi kotúľali jedna za druhou a ďakovala som všetkým okolo, aj tým hore za to, že mi zachránili dcérku.”

Niekedy to jednoducho nevyjde podľa našich plánov. Síce nič nezanedbáme a všetko urobíme správne, existujú veci mimo nás, ktoré menia väčšinu našich plánov. Marikina dcérka sa niekde zasekla a nevedela vyjsť von.

Pri mnohých pôrodoch nie je lekár ani potrebný a skoro každá žena dokáže dieťatko priviesť na svet i sama. Bez pomoci, bez umelých pomôcok. Presne tak, ako nás stvorila najmocnejšia čarodejka, príroda. No čas od času sa, bohužiaľ, vyskytne prípad, keď je doktorova prítomnosť nevyhnutná. Nič s tým nenarobíme. Je naozaj jedno, ako porodíme. Doma či v nemocnici, spontánne a občas i cisárskym rezom.

Najdôležitejšie je, aby dieťatko a mamička boli v poriadku.

foto: pixabay

Hľadáte (novú) PRÁCU?
Kliknite na pracovný portál NovýJOB.sk

Každý deň množstvo nových a skvelých pracovných ponúk.

Ali
Som veľká milovníčka kníh, s čím súvisí aj moje zamestnanie. Momentálne som na materskej a svoje tri roky dovolenky so synom si neskutočne užívam. Vo voľnom čase rada píšem, o všetkom možnom a moje myšlienky zdieľam i ostatným ľuďom. Verejne sa priznám, že neviem variť, no keď zvýši čas, rada upečiem chutný koláčik.