AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Nie je ani pekný, ani múdry. Nedokáže ju podporiť, a ani v posteli nie je žiadny zázrak. Stále ďalšími ponižujúcimi spôsobmi jej dokazuje, že mu na nej nezáleží. Podvádza ju, vysáva z nej energiu aj peniaze, chová sa ako primitív. Ona nemá jeden jediný dôvod s ním ostať. Ale ona zostáva… . Prečo?

Budete sa čudovať, ale aj toto je z určitého hľadiska normálne chovanie. A budete sa čudovať ešte viac, ale zúfalé predlžovanie už mŕtveho, neperspektívneho vzťahu málokedy súvisí s láskou a citmi. Väčšinou je to otázka nášho podvedomia a procesov v mozgu. Áno, čítate správne – v mozgu. Uvedieme 5 príkladov toho, ako nám mozog a základné inštinkty komplikujú život.

1. Osudové rozhodnutia

Denne nevedomky urobíme tisíce rozhodnutí, ktoré sú vzájomne prepojené. Ak sa rozhodujeme, akou trasou pôjdeme do práce, vychádza to z nášho rozhodnutia do práce ísť a to vychádza z nášho rozhodnutia sa zamestnať. Aby sme sa pri takomto bežnom úkone nezacyklili, musíme už urobené rozhodnutia pokladať za správne. Tento proces je prirodzený a potrebný, ale môže nás pripútať k človeku, ktorý nám už nič nedáva a ktorého už ani nemilujete. Ako sa to stane? Ak napríklad sú prvé mesiace vzťahu šťastné, mozog urobí rozhodnutie: „je to ideálny partner“. Podobne, ak ste dlho márne hľadala vzťah – „iba s partnerom som šťastná“, alebo ak intenzívne prežívate obdobie zamilovanosti – „je to moja životná láska“. Zafixujeme si to ako nemennú skutočnosť. A túto skutočnosť už nespochybňujeme, ani keď sa veci zmenia. Ak aj rozmýšľame o problémoch vo vzťahu, v podstate si len racionalizujeme, prečo nemôžeme vzťah ukončiť. Ak ste teda dlhodobo vo vzťahu nešťastná, vráťte sa k týmto pôvodným rozhodnutiam a prehodnoťte ich.

2. Strach zo zmeny

Zmena je život. Ale z antropologického hľadiska si človek každú významnú zmenu spája s ohrozením. Preto sa podvedome zdráhame, urobiť niečo, čo by radikálne zmenilo náš život. Ukončenie vzťahu je spojené ešte s ďalšími vážnymi komplikáciami (sťahovanie sa, rozvod, delenie majetku, finančné vyrovnanie..), ale aj s mnohými zdanlivo malichernými drobnosťami (ako to poviem priateľkám, s kým pôjdem na svadbu sesternice), ktoré sú nám krajne nepríjemné. A toto všetko nás dokonale vie dokonale odradiť a my rozchod stále odkladáme.

3. Nádej na zlepšenia

Nádej zomiera posledná – niekedy by bolo ale lepšie, keby zomrela trochu skôr. Najefektnejšie zmobilizujeme svoje sily, ak už nemáme čo stratiť. Pokiaľ sme sa ešte nevzdali predstavy šťastného konca, ľahko sa upneme k nereálnym predstavám a máme sklon uveriť hocičomu. Keď sa už – už odhodláme ku rozchodu, partner nás prekvapí pozvaním na večeru, alebo nám poskytne hlúpu výhovorku, prečo sa celý týždeň neozval, alebo konečne prispeje na nájom… . A my ďalších niekoľko mesiacov čakáme, či predsa len… sa nestane zázrak. Takto môžeme fungovať roky – stratené a zbytočné roky.

4. Hanba a sebaklam

My nechceme byť tie hlúpe a naivné obete. Je pre nás prijateľnejšia verzia, že nám okolie závidí, ako to, že hovorí krutú pravdu. Radšej uveríme každému – často naozaj primitívnemu vysvetleniu – a nechávame si akú – takú ilúziu. Hlavne o sebe. Samozrejme, že tie peniaze potrebuje na rozbiehajúci sa biznis. Čoskoro uspeje a bude živiť on vás. Veď inak by ste boli iba poľutovaniahodná dojná krava. A to predsa nie ste. A určite nepatríte k tým ženám, ktoré sa nechajú urážať – vy nie. Neovládol sa, bol to impulz – to sa dá pochopiť. Postupne už je toho toľko, čo ste mu dovolila a odpustila, že je jednoduchšie zjavné skutočnosti vytesniť a pokračovať v sebaklame, ako vysvetliť sama sebe, prečo som to znášala?

5. Emocionálna závislosť

V čase zamilovanosti mozog uvoľňuje fenyletylamin (FEA) -chemikáliu niekedy označovanú ako „hormón zamilovanosti“. Tá ovplyvňuje rovnaké receptory ako niektoré návykové látky – heroín, pervitín. Akútny stav zamilovanosti je z biologicko – chemického hľadiska len „drogový trip“. Niekedy sa vo vzťahu chováme ako „feťák“ a ku partnerovi ako ku svojej droge. Naša „dávka“ je dôležitejšia, ako všetko ostatné. Nevnímame, čo týmto vzťahom strácame. V takomto stave sme hluché a slepé ku všetkým varovným signálom.

Byť vo vzťahu je úžasné a láska je krásna. Ale nie je dobré lásku automaticky využívať ako všemocné alibi, pre všetky vaše zlyhania. Niekedy sa stačí pozrieť na veci trochu inak a zistíme, že k slobode stačí malý krok.

Foto: Pixabay.com