Deti, starostlivosť o ne, stereotyp či vyčerpanie. To všetko sa nabalí, keď dieťa nepočúva, nechce jesť, čo ste tak dlho varili, nechce ísť tam, kam je treba, narúša váš harmonogram. Vo vás preteká posledná kvapka, a tak začnete nepríčetne kričať!!! No po tomto výbuchu sa pozriete na vaše dieťa a prichádza ľútosť a sklamanie zo samej seba, že ste opäť zlyhali!!!

 

Situácie na materskej dovolenke  a prekračovanie vlastných hraníc vedia byť niekedy riadna nálož!! Okrem toho žijeme aj bežný život, ktorý je sprevádzaný rôznymi pádmi a problémami. To všetko je jedným celkom vtedy, keď nezvládame situáciu a odnesie si to naše malé krásne nevinné dieťatko!

Po vyjadreniach mamičiek na materskej sa dozvedáme, že počas dňa sa nemajú čas najesť, starať o seba, sú v jednom kolotoči a veľmi málo spia, často prerušovane. O hormónoch ani nezačínajme. Toto sú predpoklady, ktoré vedú k správaniu, kedy nespoznávame ani samé seba. Ľudský organizmus má pud sebazáchovy a v kritických situáciách sa prepína na režim, kedy sa snažíme samé seba chrániť. Práve vtedy sa stáva, že kričíme, sme v strese, vystrájame a neovládame sa – funguje za nás istý ochranný mechanizmus.

Niekedy, keď si uvedomíte, že ste na dne, stačilo by požiadať niekoho o pomoc. Vieme, nie vždy sa to z rôznych dôvodov dá. No ak sa dá, treba to využiť a oddýchnuť si, prísť na iné myšlienky, prepnúť režim.

Vnútorné dieťa

Počuli ste už niekedy o ňom? Je v každej z nás. To, čo sme zažili, videli, prišli s tým do skúsenosti v jednotlivých životných obdobiach, je v nás. Sme ženy mnohých tvárí a mnohých modelov správania, ktoré sú zložené z rôznych častí našej psychiky, ktoré sme nadobudli počas života. Tá každá etapa, ktorú sme prežili, ostala hlboko v nás a či chceme alebo nie, stále ju používame, vyťahujeme, keď nevieme reagovať s chladnou hlavou. Istotne sa vám zdalo, že sa niekedy správate ako malá – to je presne ten príklad.

Ide o dve roviny tohto problému. Pozitívnou je tá, že tento mechanizmus v nás funguje pri hre s deťmi – keď sa hráme používame detskú reč, detské spôsoby, aby sme sa dieťaťu čo najviac priblížili. Negatívnou je práve tá druhá, keď dieťa nepočúva, vzdoruje. Vtedy sa mu snažíme priblížiť tým, že sa chováme ako vystrájajúce deti. Vtedy ale pre dieťa prestávate byť rodičom alebo vychovávateľom, lebo hoci vy sa nevidíte, ale ono vás vidí (ako malé dieťa).

Psychofonetika

Táto metóda by nám mala pomôcť zvládať vyššie spomenuté a ako sa zachovať v situáciach, ktoré potom ľutujeme. Ide o metódu, ktorej podstatou je sebarozvoj, ktorým sa dopracujeme k tomu, aby sme neboli hysterické.

Psychofonetika by nás mala naučiť, aby sme sa aj my videli v takýchto situáciách. Pomôckou je otázka: “Ako by ste reagovali ako rodič, ak by ste videli, že dieťa potrebuje pomoc?” Určite by ste sa oň postarali. Toto sa dá urobiť aj s dieťaťom vo vás, stačí ak sa vám zdôverí a vy urobíte, čo potrebuje. Týmto máte situáciu opäť v rukách, ste opäť rodičom!!!

Kreatívna imaginácia je nástroj, ktorý nám v rámci psychofonetiky pomáha vidieť nás v čase, keď sa správame ako deti. Vtedy sa treba zastaviť a uvedomiť si, že toto dieťa (my v pozícii dieťaťa) sa o naše súčasné dieťa starať nemusí, že to za nás ochotne preberie naša dospelá osoba, a práve vtedy sme opäť v role rodiča.

Ako nekričať na deti

Detská kontrola

Uvedomili ste si niekedy, prečo od nás deti niečo chcú práve vtedy, keď musíme niečo iné dôležité urobiť? Práve preto, že kontrolujú náš záujem o nich. Ony vedia, že naša pozornosť prešla na inú činnosť, myšlienku, a preto sa snažia opäť nás zaujať. Je to prirodzené správanie prameniace ešte z dôb, keď človek žil v prírode. Presne vtedy sa vyvršujeme na deťoch, teda robíme pravý opak a dieťa to cíti, a tak začne plakať, lebo je v ohrození (nezaujalo našu pozornosť).

Psychofonetika by nás v takých situáciách mala naučiť zastaviť sa. Dať dieťaťu aspoň na malý moment pocit, že sme tu pre neho. Stačí naozaj chvíľka a dieťa sa bude po tom hrať istý čas samé, až kým nás opäť neskontroluje.

Hnev

Rovnako je dôležité si uvedomiť, že hnev je taktiež prirodzenou ľudskou emóciou, ktorú využíva každý z nás v krízových situáciách. Hovorí sa, že je blízko lásky a je to zrejme pravda. Iba na toho, na koho sa vieme hnevať, vieme ho aj milovať. Nahnevať nás može iba niekto, koho milujeme. Je to prirodzený jav akcie a reakcie a stáva sa to každému. Ak je potreba ho eliminovať, pomôcť môže práve metóda, o ktorej sme hovorili.

Uvedomenie si

To je kľúčom k úspechu. Len ak si uvedomíme, prečo sa hneváme na syna, dcéru, na seba, iba vtedy vieme nájsť cestu, ktorou sa treba vydať a zmeniť svoje správanie. Uvedomiť si, že viem konať aj inak a nabudúce to už neurobím, lebo si uvedomujem, že moje dieťa to napr. rozplače. Je to zručnosť, ktorú sa naučíme, ako každú inú – neustálym tréningom (športovec trénuje, aby bol lepší, remeselník trénuje, aby mal krajšie produkuty, MATKY budú trénovať svoje správanie, aby boli takými matkami, aké by pri svojich deťoch chceli vidieť!!!)

Milujeme sa

Vy a vaše dieťa. Milujete sa! Ono to vie, vy to viete. Netreba každý neúspech brať tragicky, pretože si myslíte, že to kazí vzťah s vaším dieťatkom. Ono si vás vybralo za svoju mamičku a bezhranične vás miluje. Skúste sa mu v pokojnej chvílke po takýchto scénach ospravedlniť a ono vám určite odpustí, lebo vás MILUJE (najviac na svete!!!)

Zdroj: dieťa.sk l Foto: pixabay.com

Hľadáte (novú) PRÁCU?
Kliknite na pracovný portál NovýJOB.sk

Každý deň množstvo nových a skvelých pracovných ponúk.

Loriana
Učiteľka, ktorá sa venuje všetkým možným témam, ktoré poskytujú istý odkaz pre spoločnosť. Mamička, ktorá najviac miluje svojho synčeka, a všetko, čo robí, robí iba pre neho. Žena, ktorá si užíva život a všetky jeho radosti..