AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Po pozitívnom tehotenskom teste nasledujú poradne u gynekológa. Najskôr potvrdenie tehotenstva, odbery krvi, neskôr rôzne vyšetrenia a medzi nimi aj zistenie pohlavia dieťatka, ak má budúca mamička záujem. Mnohokrát je však zvedavosť iniciátorom rôznych domácich pokusov už v období, keď sa pohlavie ešte nedá jednoznačne určiť.

Takmer ku každej mamičke sa dostali overené recepty na použitie sódy bikarbóny. Realita sa však často líši od očakávaní a preferencií nielen budúcich rodičov.

Prekvapené mamy

„Keď som prvýkrát otehotnela, veľmi som túžila po dievčatku. Lekár však vravel o chlapčekovi. Úplne nelogicky som kvôli tomu preplakala takmer tri dni a to napriek tomu, že sme sa o dieťatko snažili skoro štyri roky,“ spomína teraz už s úsmevom mamička Beáta. Spätne si uvedomuje, že to chcelo len čas. Našťastie, našla spriaznenú kamarátku, ktorá riešila niečo podobné. Veľmi jej pomohlo, že ju vypočula bez toho, aby ju súdila. „Občas som sa ešte vracala myšlienkami k dievčatku, ale keď sa synček narodil, všetko bolo preč. Teraz som znova tehotná a pohlavie si nechám ako prekvapenie po pôrode.“

Iný zážitok má za sebou mamička Andrea. Lekár jej potvrdil pohlavie dieťatka približne v polovici tehotenstva. „Veľmi sme sa tešili. Chceli sme chlapčeka a podľa ultrazvuku som ho aj čakala.“ Až kým sa dva týždne pred pôrodom pre istotu nespýtala na pohlavie pri vyšetrení v nemocnici, kde lekárka na monitore jasne videla dievčatko.

„Bol to šok. Celé tie mesiace som sa chystala na Dávidka a zrazu zlom. Rozplakala som sa už v ambulancii a plakala som ešte v deň pôrodu. Cítila som sa, ako keby Dávidko zomrel.“ Dnes, po vyše troch rokoch, sa jej zdá jej konanie naivné a hlúpe. „Plne si uvedomujem, že sú ľudia, ktorí by dali čokoľvek za to, aby sa stali rodičmi. A ja som plakala kvôli chlapčekovi, aj keď bábätko bolo zdravé. V tom čase to však bol stred môjho vesmíru, ktorý sa celý zosypal. Dokážem ale pochopiť ženy, ktoré sa zachovajú rovnako ako ja,“ uzatvára Andrea. Obom mamičkám pomohlo pochopenie a istota, ktoré našli u blízkych. Čo však v prípade, že s pohlavím dieťatka majú problém práve oni?

Čo v prípade, ak má problém s pohlavím rodina?

„Myslela som si, že svokra sa dievčatku po toľkých chlapoch poteší,“ zdôveruje sa Sylvia, ktorej svokra má dvoch bratov, dvoch synov a troch vnukov. „Hneď ma schladila, že dievčatá sa horšie vychovávajú a začala ma ľutovať. Nechápala som, v čom je problém. A nechápem to doteraz.“ Na rozdiel od vnukov, ktorých priam rozmaznáva, s vnučkou jej svokra udržiava len minimálny styk. Ospravedlňuje to tým, že o dievčatká sa nevie postarať, pretože s chlapcami má skúsenosti.

„To pre mňa nie je vysvetlenie. Je to hlúposť. Dcéra ma sedem rokov, je sebestačná. Napriek tomu ju svokra doslova odmieta. Mne by to bolo aj jedno, len ma mrzí, že dcéra už vníma, že babka robí medzi vnúčatami rozdiely. Ako keby si neuvedomovala, že nakoniec aj tak vytrestá len seba. Skúšala som už všeličo, ale nezostáva mi nič iné, len sa nad to povzniesť,“ odporúča Sylvia.

Foto: pixabay.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Majka D
Mama dvoch detí s nosom neustále zapichnutým v knihách.