AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

A je to tu. Konečne nám po dlhej zime otvorila náruč milovaná, prívetivá jar. Jej blahosklonné dary môžeme plnými dúškami vychutnávať, len čo vyjdeme na ulicu. Vôňa kvitnúcich orgovánov nám pošteklí noštek, pučiace čerešne, či všadeprítomný zlatý dážď, potešia zrak a veselý džavot deťúreniec na ihriskách zas prebudí našu spiacu dušu. To všetko je neklamným znakom prebúdzania sa nášho krásneho sveta do tepla.

Práve k sviatkom jari neodmysliteľné patrí slávenie Veľkej noci, najvýznamnejší kresťanský sviatok, kde sa oslavuje zmŕtvychvstanie Ježiša Krista po jeho smrti na kríži. K tomuto sviatku sa neodmysliteľne viaže množstvo tradícii a symbolov. Viete však, odkiaľ pochádzajú tradičné veľkonočné zvyky?

Prevzaté od pohanov

Presne tak. Tradície a zvyky, ktoré sa zachovali až do dnešných čias sa prebrali od našich pohanských predkov. Pre nich bola jar symbolom zrodenia a nového života a verili, že svojimi rituálmi dopomôžu prírode i ženám k sviežosti a plodnosti.

  • šibačka – dotyk vŕbových prútikov so ženským telom znamenal odovzdanie plodivej sily. Svieže prúty mali zahnať zlé sily a preniesť na človeka svoju sviežosť, rast a plodnosť
  • oblievačka – vode, ktorou sa ženy oblievali sa zas pripisovala magická očistná funkcia, zmývalo sa zlo a hriechy
  • bahniatka – zeleným konárikom naši predkovia pripisovali magickú moc a zväzkom pučiacich bahniatok naši predkovia vyháňali z kútov domov zlých duchov. Rodinu chránili pred chorobami a zlom
  • vajičko – už v starých kultúrach sa vnímalo ako symbol začínajúceho života a plodnosti. Maľovanie vajíčok poznali už Kelti, ktorí používali najmä červenú farbu, ktorá symbolizovala lásku, večnosť a teplo. Legenda starých slovanov zas hovorí, že aj boh prapočiatku sa zrodil zo zlatého vajcia, a preto vajíčka maľovali na žlto. Aby si naklonili priazeň božstiev a vyhli sa hnevu démonov, zvykli vajíčka aj obetovať
  • zajac – toto zvieratko sa začalo objavovať už v pohanských rituáloch, ktorými sa oslavovala jar. Symbolizuje šťastie, plynutie času, ale aj krátkosť života
  • zdobenie stromov farebnými stuhami – predkovia verili, že týmto privolajú boha úrody a hojnosti Velesa, aby polia čím skôr zarodili
  • očistný pôst – pôstne obdobie znamenalo čistotu. Pre Slovanov bolo snahou dokázať svojim odhodlaním a odriekaním čistotu a silu viery. Táto osobná obeť mala zvýrazniť úctu k božstvu a jeho sviatku a priviesť svoju myseľ k vyšším sféram prostredníctvom asketizmu
  • jarné upratovanie – už v starých kultúrach predkovia na jar čistili domy, umývali dobytok, vyháňali z nich zlo. Z odevov zmizli ozdobné prvky. Hrnce a riady sa dôkladne vyumývali, odložili a používali iné, jednoduchšie, určené na toto obdobie

Uchovanie národných tradícii a zvykov je určite dôležité aj pre budúce generácie. A preto je jedno či oslavujete pohanské sviatky jari alebo kresťanskú Veľkú noc. Dôležité je tieto sviatky i naďalej uchovávať v pamäti, aby sa na ne nikdy nezabudlo.

Zdroj: wikipedia.com, Slovenský rok v ľudových zvykoch, obradoch a sviatkoch | Zdroj foto: pixabay.com