Špagety sa v Taliansku udomácnili iba v 13. storočí. Pôvodne pochádzali z Číny, odkiaľ ich pri jednej zo svojich dvoch veľkých výprav priniesol Marco Polo. A udomácnili sa tam veľmi úspešne.
Túto informáciu som sa, samozrejme, že nedozvedela na jednej z našich ciest po Taliansku, pretože Taliani si špagety a cestoviny celkovo veľmi radi privlastňujú. Vzhľadom na to, akí sú v ich príprave úžasní, im to chválenkárstvo prepáčim.
Skrátka nezáleží na tom, odkiaľ sa tam špagety vzali, sú jednoducho doménou kuchyne tejto južanskej krajiny. Nie je to však len o tej skvelej chuti, ktorá snúbi kvalitné suroviny a umenie kuchára. Je to aj o atmosfére, ktorá vládne pri servírovaní a samotnom stole, a ktorú vytvárajú v každej jednej reštaurácii, ktorú sme navštívili. Presne tak si predstavujem „Dolce Vitu“. Dobré jedlo a spoločnosť pri stole, to je opojenie pre telo i dušu.
V jednej reštaurácii u nás v meste, kde varia Taliani, sa raz kamarát urazil, pretože, keď si pýtal k cestovinám kečup, nazvali ho barbarom. Keď tak na tým uvažujem, mali na to právo. Jednak preto, že omáčka bolognese, ktorú mal na cestovinách, si žiadny kečup nevyžadovala, a jednak z úcty k samotným kuchárom, ktorí tam variť ozaj vedia. Urazení mohli byť oni, pretože aj v tomto sú Taliani dobrí.
Talianska gastronómia ma oslovila natoľko, že aj z ochutnávky vín na gazdovstve v malebnej dedinke Toskánska, som si viac zapamätala tie jedinečné antipasty, syry, rizoto, či pizzu, ako samotné víno, ktoré je v tomto kraji tiež výnimočne lahodné.
Mám rada Taliansko pre jeho autenticitu. Keď hovoria, hovoria od srdca, až kričia. Keď milujú, tak búrlivo. Keď varia, tak poriadne. Páči sa mi tá opravdickosť ich prejavu.
Mnohým ľuďom pri návšteve tejto krajiny prekáža ich večné meškanie, ukričanosť, či „občasné“ zveličovanie.
Mne všetky ich nedostatky vynahradí vôňa olivového oleja, syra pecorino a bazalky.
Predpokladám, že som vás, milé mamičky, trocha navnadila a uvaríte si doma práve túto špecialitku… 🙂
Autor: Gabriela Švikruhová
Foto: pixabay.com
