AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Onedlho začína leto a možno i vy premýšľate, ako čo najrýchlejšie schudnúť do plaviek. Čitateľka Marcela nám porozprávala o priebehu svojej diéty. Možno vás jej príbeh bude inšpirovať. A dôležité je, nestrácať humor 🙂

“Každý rok je to rovnaké. Prvé úvahy o chudnutí prichádzajú približne na prelome marca a apríla. Vždy si nájdem ochotnú osôbku ženského pohlavia z mojej blízkosti, ktorá sa rada zbaví nejakého toho nadbytočného kilečka spolu so mnou. Takže je to vždy vo dvojici, buď so sestrou alebo kamarátkou. Jeden rok sme chodili do posilňovne, inokedy na tae-bo, aerobik, cvičili sme doma so sestrou, chodili behať. Možno trošku zabral každý spôsob, no (ako inak) výsledok dlho nevydržal. Snaha trvala približne do konca mája, potom prišli iné aktivity, výhovorky, teda vlastne lenivosť. Do leta všetko čo odišlo, vrátilo sa späť na moje brucho.

Problémové partie

Existujú tri typy postavy: hruška, presýpacie hodiny, jablko. Presýpacie hodiny sú ideál. Ja som pavúk. Veľké brucho, nohy a ruky tenké. Je mi naozaj ľúto mojich kamarátok a známych, ktoré sa ma v poslednej dobe vytešene pýtajú, či čakám ďalšie bábätko, no ja ich hneď v prvej vete odrovnám, že nie. Viete ako sa musia cítiť trápne? Chúďatka.

Problémové partie

Tešila som sa, keď sme pred dvoma rokmi mali ísť kamarátovi na svadbu. Šaty mi boli trochu tesné, ale mala som dosť času schudnúť. Aj sa mi podarilo. Mesiac pred svadbou mi sedeli ako uliate. Ale ten kritický mesiac priniesol opäť nechcenú lenivosť. No a čo, že som tri mesiace poriadne nejedla, takmer každý deň hopsala vonku na trampolíne a nevešala oblečenie na stacionárny bicykel? Veď už som schudla, tak si dám pauzu. V deň svadby si obliekam šaty, no zips protestuje. Svadba je ďaleko od domova a žiadne iné šaty nie sú po ruke. Mierne nasrdený manžel mi pol hodiny pomáha zapnúť zips bez ujmy na obidvoch stranách a ja celú svadbu poriadne nedýcham. Opäť všetko, o čo som sa dlhé týždne snažila, som v priebehu mesiaca zahodila do koša. Takto to nemá zmysel. Musím schudnúť a snažiť sa ďalej. Nechcem v štyridsiatke vyzerať ako nafúknutá žaba.

So svojou postavou som nebola nikdy spokojná, no keď sa teraz po tridsiatke a dvoch deťoch pozerám na fotky v plavkách zamlada, neviem, čo by som dnes dala za takú postavu. Brucho predsa nikdy nebolo také veľké ako teraz, samozrejme. A prsia? Keby som si dnes dala plavky, ktoré sa zapínajú za krkom, tak by mi odrezali hlavu. Aké boli pevné a plné. A dnes, potom, čo som sa snažila kojiť svoje deti tak dlho ako sa dalo, sú z nich dve placky. Ale to je už o inej dileme. Najprv potrebujem vyriešiť to brucho.

Ako na to?

V rádiu rozprávali o blahodarných účinkoch pôstu. Ak nevydržíme hladovať celý deň, tak je dobré sa aspoň každý deň medzi jedlami vyhladovať. Takže hladovanie je vlastne zdravé. Kto by to povedal? Spomenula som si, ako mi sestra kedysi rozprávala, že čítala o päťhodinovej diéte. Princípom je, že počas dňa (24 hodín) jeme len počas piatich hodín a devätnásť hodín nejeme, neprijímame žiadne kalórie. Po niekoľkých hodinách bez jedla, by malo začať telo spaľovať vlastné kalórie. Vtedy som to aj skúšala, ale, ako sa už stáva, keď chce človek schudnúť, otehotnela som a bolo po diéte.

Moje bábätko má rok, leto je predo dvermi, a keď je to hladovanie tak zdraviu prospešné, ideme do toho. Rozmýšľala som, ako si rozdeliť celý deň na čas na jedenie a čas hladovania v pomere 5:19. Bez raňajok určite prežijem. Vypijem veľký pohár vody a dám si malú kávu. Bez mlieka, bez cukru, bez problému. Doobeda už len čistú vodu. Napoludnie si, už celkom vyhladovaná, naberám obed, z ktorého bolo celkom náročné si neujedať už počas varenia, ale zvládla som to. O tretej si rýchlo nameliem ľanové semiačka, zmiešam s orechmi a zalejem mliekom (zlepšovák na podporu trávenia). Mne to chutí, naozaj. O pol piatej ešte skutočne nie som hladná, ale určite si musím ešte niečo zobnúť, aby som do zajtrajšieho obeda vydržala. Nakoniec si zaslúžim jedno latté. Sama som prekvapená, že som až doobeda vydržala nejesť. No skutočné chute prichádzajú až večer. O ôsmej si robím plány na ďalší deň: zajtra sa musím pred piatou už poriadne najesť. Manžel zatiaľ o mojej snahe schudnúť netuší. Pýta sa ma, či neurobí párky aj mne. Tak dobre ešte nevoňali. Uložím deti spať a aj ja si idem radšej ľahnúť. Ráno si potichu gratulujem a viem, že dnes to určite dám tiež. Chcem pridať aj nejakú fyzickú aktivitu. Vonku sa otepľuje a ja som na narodeniny v marci dostala bicykel, takže je čas nafúknuť kolesá a začať ho využívať. Počiatočná váha je 65 kg a povedala som si, že sa najbližšie odvážim až o dva týždne. Tak uvidíme. 🙂

Foto: pixabay.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Migelka
Spokojná manželka a mama. S troma chlapmi doma je to niekedy ťažké, ale zatiaľ žijem. Z maličkostí si ťažkú hlavu nerobím, na to mám manžela.