AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Svet je plný zvláštností. Niektoré nedokáže nikto vysvetliť a iné nevie niekto pochopiť. Keď vidíte chorého dospelého človeka, prejavíte súcit a snažíte sa pomôcť. Keď zbadáte choré dieťa, je vám ho ľúto a tiež viete ponúknuť pomoc. Niektoré choroby nie sú na prvý pohľad viditeľné.

Práve preto by sme mali byť opatrní, keď sa v našej blízkosti ocitne človek, alebo človiečik so zvláštnym správaním a nemali by sme ho hneď odsudzovať za jeho reakcie.

Nesúďte dieťa ani jeho matku

Na ihrisku plnom detí sa hral malý chlapček so svojim autíčkom. Jazdil s ním hore dole po drevenom hranole a vôbec nemal záujem o deti naokolo. Vtom k nemu pribehlo iné chlapča a vytrhlo mu hračku z ruky. Chlapček dostal záchvat kriku a plaču. Mama dieťaťa, ktoré si nasilu vzalo hračku, pribehla k svojmu potomkovi, s hnevom mu vytrhla autíčko z rúk a hodila ho na zem pred zúfalého chlapčeka s výkrikom: „Nechaj mu ho, vidíš, že je to nevychovaný lakomec! A ešte bude aj zúriť!“ Zobrala svoje dieťa na ruky a odišla s ním na druhú stranu ihriska. Mamičke nešťastného chlapčeka, ktorá síce sedela na lavičke pri hrajúcom sa synovi, no napriek tomu nestihla zabrániť konfliktu, tiekli slzy z očí. Zo zeme zdvihla autíčko, vzala svojho drobca na ruky a snažila sa ho upokojiť. Nepodarilo sa. Čo najrýchlejšie sa snažila odísť z ihriska s vedomím, že sem už so svojim malým pokladom nepríde. Je zbytočné ľuďom vysvetľovať, že jej syn je autista, ktorý vôbec nerozumie tomu, čo ostatné deti od neho chcú. A už vôbec nemá chuť počúvať inú matku, ktorá má to šťastie, že jej dieťa je zdravé a ani len netuší, čo všetko musí zvládať mama autistického dieťaťa.

Keď pomoc a porozumenie nie sú samozrejmosťou

Do električky plnej ľudí nastúpila mama so synom. Pristúpila k sedadlu pre telesne postihnutých a poprosila mladú ženu, ktorá tam sedela, aby pustila sadnúť jej vážne chorého chlapca. Sediaca žena pozrela na dieťa a arogantne odpovedala, že telesne postihnutí majú sedieť na sedadlách za vodičom, a že ona ho sadnúť nepustí. Ľudia v električke boli pobúrení jej reakciou. Staršia pani z vedľajšieho sedadla sa bez slova postavila a smutného chlapca opatrne usadila na svoje miesto. A hoci sa v očiach matky postihnutého dieťaťa ligotali slzy a mala dôvod hájiť práva svojho syna, vôbec nereagovala na poznámky drzej ženy. Tá vykrikovala štipľavé reči plné hnevu na adresu matky a jej chorého syna dovtedy, kým sa oboch nezastal jeden z cestujúcich.

V dnešnom modernom svete, keď je informovanosť vďaka médiám oveľa lepšia ako v minulosti, mali by sme byť oveľa opatrnejší a vnímavejší. Vďaka rôznym článkom, reportážam, či reláciám sa dozvedáme o takých ochoreniach, o ktorých sme voľakedy ani len netušili, že existujú. Ponúknuť pomocnú ruku človeku v núdzi, alebo chorému človeku, by malo byť ešte väčšou samozrejmosťou ako voľakedy. Stretli ste sa už aj vy s niečím podobným?

Foto: Pixabay