AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Hneď po narodení je práve plač a krik jediným spôsobom ako sa novorodenec vyrovnáva v podstate s každým vonkajším podnetom. Plačom vyjadruje každú emóciu, ktorá ho vytrhne s jeho snového sveta, pričom dlho nerozlišuje príjemné a nepríjemné pocity. Časom plač začína mať svojské zafarbenie a svoj konkrétny význam. Prečo sa vlastne bábätká rozplačú?

 

Hoci v druhom polroku života plaču deti menej pohotovo a zriedkavejšie, plač zostáva dôležitým spôsobom ako vyjadriť svoju nespokojnosť až do doby plynulej reči. S akým plačom sa teda u svojho bábätka môžeme stretnúť:

Plač zo strachu

Sprevádza bábätko hlavne prvé mesiace, kedy sa bojí doslova všetkého. Až po niekoľkých mesiacoch je väčšina detí schopná vyrovnať sa s trmou-vrmou bežného dňa. To, čo ich predtým rozplakalo ich teraz rozosmeje, alebo sa s tým vyrovnajú krátkym zafňukaním. No zostávajú veci (väčšinou tak 2-3), z ktorých majú panickú hrôzu. Často je to pre nás nepochopiteľné – miluje kúpeľ, ale desí sa pri odtekaní špinavej vody, smeje sa pri zvuku práčky, ale plače pri vysávaní… . Nemusíte tomu chápať, ale musíte to rešpektovať. Nútenie dieťatka, aby sa svojmu strachu postavilo čelom je absolútne nevhodné, nebezpečné a môže spôsobiť trvalú fóbiu. Lepšie je dieťatko takýmto stresovým situáciám nevystavovať – vysávať, keď spí, vaňu vypúšťať, keď už nie je v kúpeľni… – vtedy sa zvyšuje pravdepodobnosť, že jeho obavy prirodzene odoznejú.

Plač z preľaknutia

Týmto plačom sa bábätko vyrovnáva s úplne novými zážitkami, alebo takými, ktoré sú v rozpore s jeho očakávaním. Začína sa objavovať v druhom polroku života, kedy už má vytvorené predstavy o ľuďoch a rituáloch nachádzajúcich sa v jeho bežnom živote. Má už zaužívané svoje modely, učí sa určitým postupom, rytmom a obradom. Ak sú niektoré vnemy v silnom rozpore s jeho skúsenosťami a očakávaním, zľakne sa a rozplače. Ak napríklad je navyknuté piť horúce mlieko, ale vy ho začnete kŕmiť vlažným, bude plakať. Ak namiesto vás príde po prebudení ku postieľke vaša kamarátka (na ktorú sa len pred pár hodinami veselo usmieval), bude plakať. A rovnako, ak ho prvýkrát posadíte na hojdačku, má pohladiť psíka, alebo mu podáte novú, výrazne svetielkujúcu, či znejúcu hračku, bude plakať. Pri zažívaní nových skúseností a zmien je preto potrebná prítomnosť a podpora mamičky – dajte mu najavo, že ho chránite, či už láskavým prihováraním, alebo dotykmi.

Plač z núdze

Bábätko plače, lebo nie je splnená nejaká jeho základná potreba. Je hladné, smädné, je mu zima, alebo ostalo v nepohodlnej polohe. Ak sa jedná o malé bábätko, tak jedinou možnosťou je jeho potrebu rýchlo uspokojiť. Hlavne v prvých mesiacoch je naozaj dôležité dať našemu dieťatku pocit bezpečia, musí sa spoľahnúť, že pri nás nikdy nebude trpieť (hladom, chladom, alebo inak). Iste, časom sa bude musieť naučiť, že nie vždy dostane, čo chce, ale teraz naozaj nie je vhodný čas na takúto výchovu.

Plač z bolesti

Plač výrazne odlišný od iných druhov plaču. Zaručene ho spoznáte hneď ako ho začujete. Je prenikavý a zúfalý. A má svojrázny priebeh – po lapavom vdychu nasleduje rastúci vresk, ktorý trvá celý výdych. Než sa znova bábätko nadýchne, je ticho. Zažijete ho hlavne pri prerezávaní prvých zúbkov. Z tohto plaču sa naozaj rozbúši srdce každej mamičke.

Plač z nudy

Typický pre malé bábätká do 6-tich mesiacov. Je to veľmi zložité obdobie. Bábätká začínajú vnímať, ale prakticky ešte nič nedokážu – nevedia udržať v ručičke predmet, nevedia sa pretočiť, posadiť, ani pohnúť. Plačom vás bábätko volá, aby ste sa mu venovala, aby ste mu ukázala svet…na chvíľu ho vedia upútať zaujímavé predmety nad postieľkou, ale nič nenahradí vašu prítomnosť. Ale niektorým bábätkám netreba veľa – stačí ak ich vezmete k sebe do kuchyne, položíte do kočárika (alebo inde, odkiaľ bude mať na vás výhľad a bude zabezpečená jeho bezpečnosť a pohodlie) a ono vás bude so záujmom pozorovať. Náročnejšie bábätká budete musieť mať v nosiči, alebo v šatke, aby získali pocit, že sa podieľajú na činnosti, ktorú robíte.

Plač z bezmocnosti

Detičky majú silné emócie, ale len malé možnosti ich vyjadriť. Sú po fyzickej stránke dlho bezmocné, nevedia rozprávať, ani gestikulovať. Takže často bábätko účelovo rieši zložitú situáciu plačom. Plačom nahradzuje skutok, respektíve sa vás snaží na niečo upozorniť. Ak mu padne hračka a ono na ňu nedočiahne – plače. Ak odchádzate z izby a ono chce ísť za vami – plače. Ak uvidí fľašu s mliekom a spomenie si, že má hlad – plače. Niekedy sa dajú rozoznať jemné, okamih trvajúce náznaky, ktoré tomuto plaču predchádzajú. Postupne, ako dieťatko rastie – naučí sa správne predmety uchopovať, vie sa rýchlejšie pohybovať, začína liezť – stále menej pociťuje bezmocnosť a tým aj sa u neho vytráca tento druh plaču.

Plač zo zlosti

Postupne nahradí plač z bezmocnosti. Objavuje sa už u pohybujúcich sa a zvedavých bábätiek. Po prvom roku je to vlastne najčastejší dôvod plaču. Lezením sa váš drobec dostáva do neustáleho rizika a vy ho musíte chrániť. No ono to chápe úplne inak: konečne sa dostalo ku tým zaujímavým balkónovým dverám a vy mu ich zatvoríte pred nosom. Krvopotne dočiahne na tie krásne, farebné tabletky v obale a vy mu ich vytrhnete z rúk. Konečne sa môže hrať (teda trieskať o seba) tie krištáľové poháre, ale vy mu to zase zatrhnete….bábätko nechápe, prečo mu bránite. Rovnako ako nechápe, prečo mu v skúmaní bráni vlastná nešikovnosť – prečo nedokáže otvoriť tú farebnú škatuľku, alebo nedočiahne na svoje hračky. A ak by to aj pochopilo, za niekoľko hodín to zabudne. Môžete mu skúsiť odviesť pozornosť inou činnosťou, ale pravdou je, že nie vždy to funguje. Malinké si jednoducho musí zvykať, že život je drsný 🙂

To, dieťa plače, alebo sa smeje do veľkej miery závisí od jeho vnútorného prežívania. Ak je všetko v poriadku, bábätko prestane plakať hneď ako zmeníte podnet. Je síce prirodzené, že deti plačú, ale neustály a hlavne neprestávajúci plač môže byť príznakom dlhodobej choroby, alebo nespokojnosti. A to rozhodne nesmú rodičia podceňovať!

Zdroj: P. LEACHOVÁ; Dieťa a ja| Foto:commons.wikimedia.org;pixabay.com; flickr.com; everystockphoto.com