AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Keď v októbri 2013 začali zdravotné poisťovne preplácať pôrody v zahraničí, netušili, ako táto možnosť chytí Slovenky za srdce. Výška sumy, ktorú systém preplatí, môže byť až 1100 EUR. Aj preto pôrodné “úteky” v našej krajine stále narastajú a mnohé ženy myšlienku rodiť vonku ani neskrývajú. Prečo je to tak? Vinník je vraj dobre známy a netreba chodiť ďaleko. 

Na úvod zopár čísel. V roku 2015 rodilo mimo Slovenska 132 žien. Najčastejšie v rakúskom Hainburgu a českej Břeclavi či Vyškove. Vlani ich už bolo 176. Oproti roku 2014 a 2013 čísla stúpali, hoci štatistika zahŕňa iba tie ženy, ktoré si náklady dali aj reálne preplatiť. Tie, ktoré si pôrod a hospitalizáciu nekompenzovali, sa v hodnoteniach neuvádzajú a môžu výsledné údaje ešte zvyšovať. A už teraz sa predpokladá, že číslo za rok 2017 opäť prevýši minuloročné štatistiky.

Rozmar žien alebo hanba lekárom?

Prečo sa pôrodné úteky do zahraničia rozmáhajú stále viac? Je to rozmar žien, ktoré už nevedia, čo chcú?  Alebo reakcia na správanie zdravotníckeho personálu, ktorý svojim negatívnym prístupom odrádza najmä prvorodičky? Mamičky svorne tvrdia: “Všetko je v prístupe ľudí. Treba si pozametať pred vlastným prahom.”

Nie je to iba o vybavení pôrodníc, veď ani v minulosti nemali ženy na ružiach ustlané. Podľa mnohých mamičiek slovenskému personálu chýba pridaná hodnota, ľudskosť, pochopenie a pocit, že pôrod je najkrajšia a najintímnejšia vec v živote. Hodnoty, ktoré sa neučia v školách, ale človek ich musí mať v sebe. Hodnoty, že byť pôrodníkom či zdravotníkom je naozaj poslanie, nie práca.

V zahraničí v tom majú jasno

Kúsok od hraníc, v rakúskom Hainburgu, funguje gynekologická klinika, v ktorej takmer každý druhý pôrod absolvujú Slovenky. Tunajší primár preto vyčlenil určité dni v mesiaci výlučne slovensky hovoriacim pacientkám a ich partnerom, prichádzajúcim na kontroly či predpôrodné konzultácie. Výhody? Pôrod do vody, slobodná voľba polohy, aromaterapia, masáže či rezervácia pôrodnej asistentky – to vám neponúkne ktokoľvek. Má to však jeden detail navyše: zábezpeku 1800 Eur. Každá Slovenka musí vopred zaplatiť túto sumu ako kauciu ešte predtým, ako v pôrodných bolestiach zaklope na dvere. Z tejto sumy sa odrátavajú všetky poplatky, ktoré pri pobyte vznikajú. I napriek tomu je klinika zaujímavá a slovenské pacientky, najmä tie z okolia Bratislavy, nedajú na ňu dopustiť. Bonus navyše? Prirodzená ľudská slušnosť – od lekára až po sanitára. Vie o tom i mamička Sabina:

“V zahraničí patrí k profesionalite napríklad to, že sa vám každý predstaví a podá ruku….to len na začiatok. Profesionálne je poskytovať informácie – a bez vyžiadania. To sú totiž aj práva pacienta, nielen profesionalita a slušnosť. V Hainburgu áno. Aj posledný sanitár vám podá ruku, povie meno, svoju funkciu a ČO IDE S VAMI ROBIŤ. Obyčajný sanitár, podotýkam, o sestrách a lekároch ani nehovorím, tam je jasné, že vám zodpovedia každú otázku. Skrátka tie obyčajné, ale veľmi potrebné informácie pre pacienta, aby sa cítil ako človek. V istej bratislavskej nemocnici sa stále rozprávali nad mojím telom, akoby som bola mŕtva – nuž tu rozhodujeme my, vy nemáte mozog, tak s vami nekomunikujeme….”

Kvalitu služieb a ľudský prístup vysoko oceňujú aj Slovenky rodiace v českom Vyškove. Tak ako mamička Zuzana:

“Rodila som vo Vyškove v máji 2016, platili sme len kontroly pred pôrodom, (jednu v 38. týždni tehotenstva) kde som vyplnila dopredu všetky papierovačky a dve kontroly, na ktoré som išla už po termíne. Potom po pôrode sme platili už len nadštandard, ktorý je dobrovoľný, ale rozhodne stoji za tie peniaze. Manžel bol cely čas pri nás a nesmierne mi to pomohlo. Všetky ostatné poplatky si riešila nemocnica sama s poisťovňou. Túto pôrodnú turistiku som zvolila kvôli strašidelným pôrodným príbehom mnohých kamarátok, ktoré rodili vo veľkých bratislavských pôrodniciach. Ja som nesmierne ocenila samostatnú pôrodnú miestnosť, slobodu polohy počas všetkých dôb pôrodu. Svoje dieťa som porodila na žinenke v ľahu na boku, lebo tak som to vnímala ako najlepšie a najviac uľavujúce od bolesti v danej chvíli. Bábätko šlo hneď na moje bruško a dotepával pupočník. Myslím, že na Slovensku by som tieto svoje úplne obyčajné požiadavky uplatnila málokde, nie som typ asertívnej bojovníčky. Navyše, rodiaca žena je zraniteľná a ľahko ovládateľná, kvôli strachu o svoje dieťa. Preto som radšej vycestovala za lepším. Urobím tak znovu pri ďalšom dieťatku.” 

Pôrodná miestnosť v nemocnici vo Vyškove

Máme na to?  

V niektorých nemocniciach zaplatíte za pôrodnú hospitalizáciu vopred, pri nástupe. V iných zas pri odchode. Nemocnica v českom Vyškove, ako jediná z tých dostupnejších spoza hraníc, si peniaze od mamičky nepýta, účtuje si ich priamo v poisťovni. Lekári v Hainburgu účtujú poplatky od cca 600 Eur na deň, no v prípade komplikácií je žena prevezená do Viedne, kde sa poplatky, vrátane prevozu a starostlivosti o dieťatko, úmerne zvyšujú.

České pôrodnice nastavili pre Slovenky taxu od 550 Eur za pôrod a 350 Eur za novorodenca. A ako už bolo spomenuté, poisťovňa ich dodatočne môže preplatiť až do výšky 1100 Eur. Podľa poisťovní sú to takmer porovnateľné náklady s pôrodom na Slovensku.

U našich severných susedov vyjde pôrod na približne 900 Eur. No keďže cisársky rez je v poľských poisťovniach preplácaný lepšie ako ten prirodzený, existujú prípady nátlaku lekárov na rodičky alebo automatické vykonanie sekcie i bez dôvodu.

Drvivá väčšina žien však stále rodí na Slovensku, prevažne v nemocniciach. Aj na domácej pôde sa nájdu svetlé a pozitívne prípady, veď netreba hádzať všetky naše pôrodnice do jedného vreca. K pozitívnym zmenám prispievajú i rôzne neziskové organizácie, dobrovoľnícke združenia a medzinárodná osveta, ktorá k nám stále viac preniká.

Zdroj: www.tasr.sk, www.nczisk.sk, www.tyzden.sk, www.pluska.sk, www.hainburg.lknoe.at | Foto a video: www.medibroker.com, www.pixabay.com, www.facebook.sk www.youtube.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Ajka
V tomto živote som žena. Matka dvoch teenagerov, šéfka, kuchárka, sem-tam krajčírka, upratovačka, lekárka a keď treba, odborníčka na všetko. Ani ja nečítam návody, nemyslím na to, čo bolo, ani na to, čo bude. Žijem tu a teraz a viem jedno - nemôžete dať životu krajší dar, ako vlastné šťatie.