AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Zamysleli ste sa niekedy nad tým, prečo je za posledné roky diagnostikovaných toľko porúch správania u detí? Prečo naše staré mamy nepoznali poruchu sústredenia, hyperaktivitu, emočnú nevyrovnanosť, detskú obezitu? Iste, existuje mnoho komplikovaných sociologických teórii zahrňujúcich nesprávnu výchovu, vplyv médii, nezdravý životný štýl…ale čo ak je všetko inak? Čo ak za všetko môže nedostatok spánku?

Na celom svete deti spia priemerne o hodinu menej ako pred tridsiatimi rokmi. Na prvý pohľad žiadna tragédia. Ale hodina spánku u detí a hodina spánku u dospelého je priepastný rozdiel. Tu sú posledné zistenia vedcov, ktoré vám úplne zmenia názor na spánok detí a tínedžerov:

  1. Strata jednej hodiny spánku znamená stratu dvoch rokov rozumového vývoja – mierne ospalý šiestak podáva na vyučovaní výkon ako priemerný štvrták.
  2. Každá hodina posunutia spánku – pričom dĺžka samotného spánku sa nezmení – znamená stratu 7 bodov na IQ teste a zníženie slovnej zásoby.
  3. Poruchy spánku znižujú deťom IQ rovnako ako otrava olovom.
  4. Žiaci s výborným prospechom spia priemerne o 15 minút dlhšie ako dvojkári a o 30 minút dlhšie ako trojkári a štvorkári.
  5. Pri nedostatku spánku si deti nevedia vybaviť príjemné spomienky, ale presne si vybavujú tie nepríjemné – v teste si ospalí študenti zapamätali 81% zo zoznamu negatívnych slov (rakovina, smrť, vojna..) ale len 31% neutrálnych (čajník, strom) a vyslovene pozitívnych slov (radosť, prázdniny, šťastie..).
  6. Mozog adolescentov (na rozdiel od mozgu dospelých) vylučuje melatonín (látku, ktorá spôsobuje ospalosť) ešte 90 minút po prebudení, preto cca tretina stredoškolákov aspoň raz do týždňa na prvej vyučovacej hodine zaspí a vyše polovicu dopravných nehôd tínedžerov spôsobí mikrospánok vodiča.
  7. Poruchy spánku môžu spôsobiť trvalé a nezvratné zmeny v detskom mozgu.
  8. Deti a adolescenti prežijú viac ako 40% spánku vo fáze REM, zatiaľ čo dospelí len 4%. Fáza REM je známa pomalými vlnami, kedy sa upevňujú a roztrieďujú nahromadené informácie.
  9. Pravdepodobnosť vzniku obezity sa u detí zvyšuje každou stratenou hodinou o 80%.
  10. U detí, ktoré spia menej ako 8 hodín, je výskyt detskej obezity 3- krát vyšší ako u detí, ktoré spia 10 hodín.
  11. Nedostatok spánku znižuje schopnosť vstrebávať glukózu z krvného obehu do mozgu a tým dodávať energiu nervovej sústave – spôsobuje to nesústredenosť, ťažšie usporadúvanie myšlienok, znižuje sa presnosť odhadu a schopnosť predvídať následky svojich činov.
  12. Nedostatok spánku počas jednej noci nenapravíme spánkom počas dňa – hlavne u detí je dôležité, aby prebehli všetky fázy spánku.

Každý rodič vie, že pre jeho dieťa je spánok veľmi dôležitý. Ale za životne dôležitý ho pokladajú hlavne v útlom veku. Mamičky precízne, často až hystericky sledujú koľko spalo ich malé bábätko, batoľa, škôlkar…ale väčšinou po nástupe do školy prestane byť dostatočný spánok pre rodičov prioritou. Respektíve, začne prevládať názor, že odobratie hodinky spánku je malá daň za možnosť hodiny naviac na učenie, času stráveného s rodinou, alebo svojim koníčkom. Veľká, veľká chyba. Pre dieťa práve v tom období bude spánok dôležitejší ako kedykoľvek predtým aj potom.

Zdroj: BRONSON+ MERRYMAN, Výchovný šok Foto:pixabay.com; pexels.com; flickr.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Katarina B
Kedysi som bola ambiciózna workoholička žijúca, len pre svoju prácu. Bola som nespútaný živel milujúci búrku a prehýrené noci. Teraz som pokojná matka dvoch malinkých čertíkov a usadená "zúfalá manželka". A viete čo? Mne sa to takto páči.