AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Kým u nás sa na Veľkú noc zabávajú deti i dospelí šibačkou, oblievačkou a návštevou rodinných príslušníkov, v iných krajinách majú deti i dospelí iné zvyky a tradície. 

Tie najzaujímavejšie vám dnes priblížime.

Grécko

Grécka pravoslávna cirkev sa riadi podľa byzantského kalendára, takže sa u nich Veľká noc slávi v inom termíne, ktorý je určený cyklom mesiaca. V Grécku je Veľká noc najposvätnejším sviatkom roka, a oslavuje sa celý týždeň. Veľký piatok je prvá hlavná udalosť, kde sa mestom nesie replika “Kristovej rakvy” so sviečkovou procesiou. V sobotu o polnoci sa ľudia presunú do kostolov, kde kňaz vyhlási, že Kristus vstal z mŕtvych. Od jeho zapálenej sviečky sa prenáša tzv. plameň života na sviečky zúčastnených veriacich a cestou von z kostola čakajú na polnočné zvonenie a ohňostroje. Veľkonočná nedeľa je dňom jedla a zábavy. Na ražni sa opeká jahňacina, súťaží sa v rozbíjaní natvrdo uvarených a na čerstvo nafarbených vajec.

Francúzsko

Kostolné zvony vo Francúzsku zvonia každý deň v roku, no práve na tri dni počas Veľkej noci utíchnu. Legenda hovorí, že dôvodom, prečo zvony prestanú biť je, že si robia “výlet” do Ríma, aby sa nechali požehnať od pápeža. Cestou späť, počas Veľkonočnej nedele prinášajú čokoládové vajíčka a iné dobroty deťom, ktoré poslúchali, a poschovávajú ich v záhradách. Po sviatočnej omši a obede sa deti rozbehnú do záhrad a hľadajú tieto skryté poklady.

Nemecko

Veľká noc v Nemecku sa začína omšou, ktorá sa koná v sobotu večer a pokračuje až do nedeľného rána. Ďalšou tradíciou je „veľkonočný oheň”, ktorý sa páli podvečer Bielej soboty. Na vyhliadnutom mieste sa už predtým nazhromaždia staré vianočné stromčeky a na začiatku Veľkej noci sa podpália. Táto obyčaj má symbolizovať pálenie posledných zvyškov zimy. Tento zvyk pálenia ohňov pochádza ešte z čias pred narodením Krista a symbolizuje oslavu príchodu jari. Predkovia totiž verili, že vatra ochráni domácnosti pred chorobami a nešťastím. Deti sa zasa zvyknú hrať na tzv. „čokoládový bozk” s čokoládovými bonbónmi zo želatíny a cukru. Jej cieľom je prehltnúť čo najviac bonbónov bez toho, aby vám ostatní stihli rozmazať čokoládu po tvári. Víťazom je ten, ktorý zje najviac bonbónov a má najčistejšiu tvár.

Afrika

V Afrike a jej kresťanských komunitách je Veľká noc veľmi dôležitým sviatkom. V budove kostola sa zhromaždí stovka veriacich. Chrámami sa nesú kresťanské hymny doprevádzané hrou na bubny. Po omši pred chrámom tancujú tradičné tance. Po nich sa veriaci vracajú do svojich domovov, aby pokračovali v oslavách hodovaním miestnych jedál a nápojov. Veľká noc má v Afrike nielen duchovný, ale aj spoločenský charakter. Je to sviatok, počas ktorého sa stretávajú rodiny v hojnom počte.

Austrália

Austrália je nádherná krajina, v ktorej žijú ľudia z rôznych častí sveta, i preto sa Veľká noc slávi rôznymi spôsobmi. Hlavným dňom je Veľkonočná nedeľa. Raňajkuje sa tzv. “hot cross buns”, niečo ako Mazanec, malá žemľa so sušeným ovocím a krížom navrchu. Deti si vymieňajú veľkonočné vajíčka, ktoré sú zvyčajne vyrobené z čokolády, a vo vnútri môžu ukrývať malú hračku. V posledných rokoch sa začali vyrábať aj veľkonočné čokoládky v tvare Bilbyho. Bilby je pôvodné austrálske zvieratko na pokraji vyhynutia. Výrobcovia čokolád sa rozhodli vyrábať tento druh a časť svojich ziskov venujú na ochranu týchto malých vačkovcov. V niektorých domácnostiach sa organizuje aj “poľovačka na veľkonočné vajíčka”. Tie sa poschovávajú vo svojich domovoch či záhradách a členovia domácnosti ich hľadajú. Víťazom je ten, ktorý nájde najväčší počet. Potom sa podáva obed, ktorý pozostáva z pečenej jahňaciny, hovädziny alebo kurčaťa.

Švédsko

Veľká noc vo švédsku je o zábave, jedle a veselici. Je to obdobie obzvlášť vhodné pre rodinné stretnutia s množstvom aktivít, do ktorých sa zapájajú i deti. Skoro v každej rodine sa pred Veľkou nocou usporadúvajú večierky, na ktorých sa maľujú veľkonočné vajíčka. Na Bielu sobotu, sa deti obliekajú za dobré strigy a tieto vajíčka vymieňajú za sladkosti a mince.  Večer si zas zakladajú vatry a púšťajú ohňostroje. Typickým jedlom počas sviatkov je praženica, omelety, jahňacie mäso, losos a k tomu vaječný koňak.

Filipíny

Keďže Filipíny patria k najväčšej rímskokatolíckej krajine v Ázii, tieto sviatky sa prežívajú najmä v náboženskom duchu. Táto krajina je známa tým, že každým rokom sa pár odvážlivcov rozhodne skutočne prežiť to, čo prežil Ježiš na svojej poslednej ceste. Ľudia sa dobrovoľne nechávajú bičovať a ukrižovávať. Sama katolícka cirkev tento rituál neschvaľuje, a nedokáže zabrániť obyvateľom Filipín, aby sa ho dobrovoľne zúčastnili.

Fínsko

Fíni sú tiež krajinou, ktoré Veľkou nocou oslavujú príchod jari. Tradičným jedlom je ovsená kaša z vody a žitného sladu. Súčasťou ich tradícií sú hlavne príbehy o čarodejniciach, ktoré lietajú v škandinávskych krajinách medzi Veľkým piatkom a Veľkonočnou nedeľou. Deti sa prezliekajú za čarodejnice a idú “žobrať”. Chodia po domoch a hľadajú ukryté vajíčka, spievajú koledy a za to dostávajú sladkosti. Avšak, narozdiel od Slovenska, tento zvyk nie je len pre chlapcov, ale koledujú všetky deti, bez rozdielu.

Španielsko

Španieli volajú Veľkú noc “Semana Santa”, čiže Svätý týždeň. Oslavy začínajú V Kvetnú nedeľu a vyvrcholia vo Veľkonočný pondelok. V týchto dňoch sa zastaví hromadná doprava, ľudia vyrážajú do ulíc, kde sa konajú pouličné predstavenia so stredovekými motívmi. Krčmy, vinárne sú plné ľudí, kde sa schádzajú priatelia a známi. Netradičnú zábavu si užívajú obyvatelia stredovekého mestečka Verges, kde sa na Zelený štvrtok koná tradičný “tanec smrti”. Vyjadruje scény z Umučenia Krista. Uskutočňuje sa pochod ulicami, každý účastník je oblečený do kostýmu kostlivca a nesie škatuľu s popolom. Tento hrôzostrašný tanec začína presne o polnoci a pokračuje až do skorých ranných hodín.

Nórsko

V Nórsku sa populárnou veľkonočnou zábavou stalo čítanie a sledovanie detektívok a thrillerov. Táto tradícia čítania o vraždách a trestnej činnosti vraj vznikla z násilnej povahy Kristovej smrti. Od Zeleného štvrtka až do Veľkonočného pondelka je uznaným štátnym sviatkom a rodiny trávia tento čas spoločne. Niektorí odchádzajú na dovolenku do hôr alebo na pobrežie, no mnohí ju trávia aj v mestách, kde nechýbajú symboly kuriatok, zdobených vajíčok a zajačikov.

Zdroj: theholidayspot.com, worldtravelers.org, womansday.com|Zdroj foto: pixabay.com, pexels.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Ali
Som veľká milovníčka kníh, s čím súvisí aj moje zamestnanie. Momentálne som na materskej a svoje tri roky dovolenky so synom si neskutočne užívam. Vo voľnom čase rada píšem, o všetkom možnom a moje myšlienky zdieľam i ostatným ľuďom. Verejne sa priznám, že neviem variť, no keď zvýši čas, rada upečiem chutný koláčik.