deti v škôlke

Všetci škôlkari majú za sebou prvý deň. Medzi nimi aj veľký počet tých, ktorí brány materských škôl prekročili prvýkrát. Mnohé mamičky sa cez prázdniny obávali, ako to práve počas prvého dňa bude vyzerať. Je naozaj pravda, že niekedy majú rodičia väčší strach z tejto zmeny než samotné deti? O svoje dojmy z prvého dňa škôlky sa s nami podelili niektoré mamičky.

Danka: “Videla som, že to bude ťažšie ako som si myslela.”

“Moja Sofinka mala tri rôčky v lete a dopredu sme jej rozprávali, že bude chodiť do škôlky a čo ju tam čaká. Dokonca sme sa cez prázdniny boli zopárkrát v škôlke pohrať. Preto som sa veľmi nebála toho, ako prvý deň škôlky zvládne. Keď sme prišli do škôlky, videla som, že to bude ťažšie, ako som si myslela. Nezačal veľký plač, bola skôr smutná a hovorila mi, že jej budem chýbať a chcela by ísť radšej domov. Vysvetlila som jej, že ja idem do práce, kde so mnou ísť nemôže a že v škôlke sa bude mať dobre. Ešte ma skúšala asi päť minút prehovoriť, no nakoniec som ju odprevadila k dverám triedy a radšej som odišla skôr, ako sa stihla spamätať. Potom mi pani učiteľka povedala, že bola ešte trošku smutná, ale aj sa zahrala s ostatnými deťmi.”

dieťa maľuje

Alena: “Prvého dňa v škôlke som sa obávala.”

“Robko je veľmi akčný chlapec, tri roky bude mať v novembri. No všade musí byť, všetko vidieť, o všetkom vedieť, do všetkého sa zapája, nikde nesmie chýbať. Aj napriek tomu, som sa prvého dňa v škôlke obávala. Na moje prekvapenie, jeho povaha sa nezaprela a v triede bol skôr, ako ja a už obzeral autíčka a ostatné hračky. Vraj aj zvyšok dňa prebehol v podobnom duchu, neustále rozprával, na všetko sa pýtal. Dúfam, že mu to vydrží aj keď pochopí, že škôlka je každý deň.”

Klaudia: “Prichádzali sme do škôlky s plačom.”

“Tak prvý deň bol katastrofa. Naša Dominika mala v auguste tri roky, no nakoľko je veľmi na mňa upnutá, prichádzali sme do škôlky s plačom, nechcela tam zostať. Nepomohli ani motivácie rôzneho druhu, od cukrárne, kde sa zastavíme po škôlke až po super hračky, ktoré budú v triede. Asi pol hodinu sme sedeli v šatni. Nakoľko som musela byť o ôsmej v práci a ona nie a nie sa ukľudniť, zobrala ju do triedy učiteľka. Celý deň v práci som na ňu myslela a čakala, kedy zazvoní telefón. Našťastie zo škôlky nevolali, potom mi len povedali, že ešte asi ďalšiu polhodinu plakala, ale že potom sa už upokojila, Aj tak mi to však bolo veľmi ľúto, tak som zvedavá, aké budú tie ďalšie dni.”

deti na ihrisku

Alžbeta: “Do škôlky sa tešila.”

“Lenka už bude mať v októbri štyri roky, je to už veľká slečna a do škôlky sa tešila. Doteraz bola doma s mladším bratčekom, no sama sa sťažovala, že sa už doma nudí a chcela by sa hrávať s kamarátkami. Do škôlky chodí aj jej kamoška Anička, tak to bola jedna veľká motivácia. Keďže doma poobede už nespáva, odmietla spať aj v škôlke. Ja som ešte doma na rodičovskej dovolenke, nechala som to na jej rozhodnutí a nenútila som ju. Keď som naobed prišla po ňu, bola spokojná a aj plná zážitkov. Možno sa nakoniec sama rozhodne tam zostávať aj na spánok. Nechávam to otvorené.”

foto: pixabay.com