Kresba pre deti neznamená výsledok, ale dej. Kým jednoročnému dieťaťu stačí, že svojou činnosťou a úsilím dokázalo zanechať hrubú čiaru na stene, staršie prežíva dotiahnutie ceruzky po okraj papiera, alebo ešte lepšie, potiahnutie farby až na stôl.

 

Rodičia mávajú tendenciu hľadať v kresbách skryté významy, ale podľa psychológa a arteterapeuta Viléma Urbana je to zbytočné.

V prvých výtvoroch totiž vôbec nejde o obrázok samotný, ale o precvičovanie motoriky. Dieťa prichádza na to, čo všetko so svojou ručičkou dokáže. „Čokoľvek za sebou necháva stopu, vyvolá silné pozitívne zážitky“, hovorí Urban. Deti milujú farby, v ktorých máčajú svoje pršteky a nanášajú ich na podklad – akýkoľvek, teda aj steny v čerstvo vymaľovanom byte.

Okolo dvoch rokov začínajú kresby súvisieť s vývojom reči. „Doteraz bol svet pre dieťa akási rôznofarebná, rôzne voňajúca a hmatateľná hmota.“ To sa ale mení a malý umelec delí svet na jeho jednotlivé časti. Vie odlíšiť a pomenovať dom, strom, kvet, auto. Vníma svoje najbližšie okolie, čo sa premieta do kresieb. Stredobodom záujmu sú samozrejme maminka a otecko a kreslením týchto ťažko rozpoznateľných „hlavonožcov“ znázorňuje svoje najsilnejšie emočné zážitky.

Dá sa z obrázku vypozorovať niečo o duševnom stave dieťaťa?

Použitie čiernej farby

Ľudia majú podvedomý strach z použitia čiernej farby, čo je úplne zbytočné. „Deti čiernu milujú“, vysvetľuje odborník. Čierna je výrazná a je ju dobre vidieť, tak prečo siahať po žltej?

Bubliny na ockovom brušku

Ak sa bude vaša susedka čudovať, prečo váš syn nakreslil na ockove bruško toľko zvláštnych tvarov, porozmýšľajte, či sa včera po obede nesťažoval, že zjedol príliš veľa knedlíkov. „Je to ukážka názorného obdobia – dieťa je zaujaté tým, koľko toho otecko dokázal zjesť“

Zuzanka kreslí krajšie

Toto je univerzálny návod, ako vziať dieťaťu chuť do tvorenia a podlomiť mu sebavedomie. Každý rodič porovnáva obrázky na nástenke pred triedou a skúma, či sa synov výtvor príliš neodlišuje od ostatných. Ak ale vaše dieťa nakreslí auto s dvoma kolesami, nie je to dôvod na odsúdenie takéhoto obrázku. Je to jeho spôsob vyrovnania sa s realitou. Bol na ulici, videl auto a tomu autu bolo vidno len dve kolesá. Problém? Keď pôjdete nabudúce von, prejdite sa okolo auta a spoločne si tie kolesá zrátajte.

Vyhodnotenie

„Rovnako, ako si všímame, ako sa naše deti hrajú na piesku, pozorujeme aj ich obrázky. Keď nás niečo zarazí, je to dôvod k premýšľaniu.“, vysvetľuje Vilém Urban. „Rozhodne by sme sa ale mali vyvarovať hodnoteniu a porovnávaniu, pretože aj odborníci posudzujú detskú kresbu vždy až v spojitosti s ďalšími kritériami.“

Čo ak dieťa nejaví záujem o kreslenie ani maľovanie?

Skúste namočiť autíčku kolesá a prejsť s ním po papieri, alebo si zaobstarajte hrubší štetec, ktorý zanechá širšiu stopu. Prípadne použite kuchynskú hubku a namočte ju to farby. Ak mu farby nevoňajú, skúste kriedy a tabuľu, pričom najlepšou „tabuľou“ je ulica. Môže si nakresliť cesty a križovatky, na ktorých si bude s kamošmi jazdiť s autíčkami. Dievčatá si zase môžu nakresliť poschodové domy pre bábiky. Prípadne skúste vysypať trochu múky na plech na pečenie, nech v nej kreslí prštekom. Fantázii sa medze nekladú.

Zdroj: vilemurban.com | Foto: pixabay.com