AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Jednou z najťažších vecí pri výchove dieťaťa je uvedomiť si a hlavne prijať fakt, že neexistuje spoľahlivý manuál, ako to robiť správne. Môžete si prečítať všetky múdre knižky o výchove na svete, donekonečna si nacvičovať reakcie na imaginárne situácie, zostaviť zoznam „overených“ pravidiel…v realite to dopadne asi takto: niečo nefunguje vôbec, niečo funguje do určitej miery a niečo funguje len občas. Prečo je to tak?

 

Bolo by úžasné, keby sa rodičovstvo dalo naplánovať ako investičný projekt. Určiť vhodné poradie činností, odhadnúť možné riziko, pripraviť alternatívny plán…iste, žiadny projekt nemá záruky, môžu sa stať nepredvídateľné okolnosti a všetko môže skončiť fiaskom, ale precízny plán, skúsenosti, či tá správna metóda, môže riziko výrazne znížiť. U rodičovstva je to iné. Väčšinu len neveriacky krútite hlavou a snažíte sa prísť na to, čo sa to deje, prečo sa to deje a čo dočerta s tým máte robiť? Čím podrobnejší plán, tým väčšia bezmocnosť, čim precíznejšie naštudovaná a vybraná výchovná metóda, tým väčšie sklamanie…. Prečo sa rodičovstvo nedá naštudovať, nacvičiť, alebo inak uľahčiť? Prečo je to väčšinou o improvizácii?

Každé dieťa je iné

Všetci s týmto názorom súhlasia, niektorí ho dokonca často prezentujú a predsa…predsa akosi podvedome rátame s tým, že každé dieťa má tie isté páky, za ktoré keď zaťaháme, dosiahneme úspech… . Ak by sme totiž úplne verili, že každé dieťa je výnimočné, všetky výskumy vývoja, či správania detí, by nám prišli absurdné. Takže, áno, v detskej psychike existujú všeobecne platné princípy, ktoré je dobré poznať. Deti majú podobné potreby, majú strach z podobných vecí a podobné veci im vedia ublížiť. Ale u každého dieťaťa sa toto všetko prejavuje inak. A je práve na rodičoch spoznať reakcie svojho dieťaťa a prispôsobiť sa mu.

Každá situácia je iná

Nieže by chýbala snaha. Príspevky o výchove akoby skutočne chceli opísať každý jeden možný moment, ktorý rodičia môžu zažiť. A niekedy je tá podobnosť s vaším životom skutočne zarážajúca! Takže ľahko podľahneme predstave, že aj to ostatné musí byť presne o nás. A to je často kameň úrazu! Môžeme nájsť podobnosť medzi tým, čo čítame a čo prežívame. Môžeme porozumieť tomu, čo prežívame, na základe zdieľaných informácii. Ale nikto nemôže presne a neomylne vystihnúť našu situáciu. Konkrétny výchovný problém je vždy rovnako výnimočný ako dieťa, ktorého sa týka.

Čo vlastne chceme?

Chceme poskytnúť dieťaťu tú najlepšiu výchovu a starostlivosť. Ale čo to presne znamená? Dať mu všetko, čo mu vidíme na očiach? Veď to z neho vychováme rozmaznaného, nesamostatného chudáčika. Alebo hlavne ho naučiť poslušnosti a disciplíne? Ale čo ak bude v živote potom nepriebojná sivá myška slúžiaca druhým? Alebo je dôležité vychovať z neho osobnosť s vlastným názorom, ktorý si pôjde za svojim snom? Väznice sú plné „osobností“, čo si išli tvrdo za svojim – niekedy až cez mŕtvoly. Nikdy nebudete môcť so stopercentnou istotou určiť, čo je pre vaše dieťa najlepšie. A to je svojím spôsobom v poriadku – udržuje nás to v strehu.  Lebo keď si budete istý v tom, čo je pre vaše dieťa najlepšie, je to prvý krok k tomu, mu najviac ublížiť.

Nesplniteľné zásady

Niekedy presne vieme, čo máme robiť. Ale sme príliš vyčerpané, aby sme to urobili. Na papieri vyzerajú tie myšlienky o dobrej výchove tak krásne a tak krásne do seba zapadajú. Ale treba nám variť večeru, hlavu nám ide rozhodiť, na zemi sa povaľuje špinavé prádlo…samozrejme, že podáte svojmu dieťaťu tú prekliatu čokoládu, hlavne, nech je ticho. A ak vydržia dívať na rozprávky – či čokoľvek iné – v televízii a vás konečne nechajú dopísať tú žiadosť na sociálnu poisťovňu – len budete rada. A iste, mala by ste jednať s deťmi pokojne, empaticky a láskyplne…no skúste si to po tretej prebdenej noci za sebou… . Dobré úmysly v realite niekedy nestačia.

Informačný šum

Ak si 100 ľudí prečíta tú istú informáciu, každý ju pochopí iným spôsobom: iné bude považovať za dôležité a inak ju bude posúvať ďalej. To, čo zachytia naše zmysly, si náš mozog upravuje, pretvára, prispôsobuje. Či chceme, alebo nie, naše vnímanie ovplyvňujú naše vlastné skúsenosti, očakávania, či obavy. A tak si uvedomme, že aj autor príspevku, ktorý čítame, interpretuje to, čo sa dozvedel z iných zdrojov. A do prezentácie týchto informácii vloží – chtiac, nechtiac – svoje osobné životné postoje. Takže skutočné zistenia a odporúčania renomovaných psychológov zostanú navždy pochované pod nudnými dátami odborných učebníc. My sa len dostane k nepresným obmenám.

Univerzálny manuál dobrého rodiča možno neexistuje. To neznamená, že na všetky rodičovské blogy, odborné knihy, či prosté rady ohľadom rodičovstva treba zanevrieť. Sú to predsa skúsenosti a tie vám určite môžu pomôcť. Len je si treba byť vedomí, že nie sú všemocné a práve vy si musíte vybrať tie vhodné pre vás a vaše dieťa.

Foto: pixabay.com; youtobe.com