Z výsledkov rôznych štúdií vyplýva, že v spôsoboch vzájomnej komunikácie medzi členmi rodiny sú v jednotlivých rodinách veľké rozdiely. Niektorí rodičia patria k tým benevolentnejším a svoje deti ochotne vypočujú, porozprávajú sa s nimi a v ničom ich neobmedzujú. Naopak, autoritatívni rodičia komunikujú s deťmi často len prostredníctvom rozkazov a zákazov. No ideál by sme mali hľadať niekde uprostred.

 

Rodičovské desatoro

1. Skôr ako mu niečo poviete, pozorne si ho vypočujte a zaujímajte sa o podrobnosti toho, čo vám práve dieťa hovorí.

2. Všímajte si nielen to, čo dieťa hovorí, ale aj spôsob, ako vám to hovorí. Signály tela, ako tón hlasu, výraz tváre či postoj tela, vám často prezradia oveľa viac.

3. Hlavne sa nerozčuľujte! I keď niekedy to môže byť naozaj ťažké, hnev ani ostré slová neprinesú nič dobré, skôr naopak. Oveľa častejšie narušia vašu komunikáciu s dieťaťom na dosť dlhú dobu.

4. Pri každom rozhovore sa snažte preniknúť do hĺbky. Nezaoberajte sa len povrchnými otázkami o tom, kam chce ísť, prípadne čo chce robiť. Venujte svoju pozornosť viac jeho prianiam a tajným túžbam, jeho pochybnostiam a obavám či prípadným sklamaniam.

5. Netrápte sa, ak sa utiahne občas do seba a veľa nehovorí. Pre niektoré obdobia vývoja detí je to normálne a časom to prejde. Preto si to neberte veľmi osobne.

6. Nezabúdajte ho chváliť! Pri chvále a uznaní buďte štedrá. Ak treba oceniť jeho kvality a prednosti, len smelo do toho. Vášho drobca to len uistí v tom, že pevne stojíte na jeho strane.

7. Nesnažte sa zbytočne opakovať rovnakú vec! Úplne postačí povedať to raz ale s patričným dôrazom a viac sa už k tomu nevracať. Neustálym opakovaním sa význam slov stráca a dieťa to zvyčajne frustruje.

8. Voľte slová tak, aby vaše rozprávanie viedlo k ďalším rozhovorom! Nepýtajte sa: „Aký bol výlet?“. Dajte mu možnosť porozprávať vám viac: „Povedz mi, čo sa ti na výlete najviac páčilo?“.

9. Vyhýbajte sa strohým zákazom a nahraďte ich láskavým varovaním. Niekedy je pre dieťa lepšie, keď ho mamina poučí o prirodzených dôsledkoch určitého konania. Pomôžete mu tak správne sa rozhodovať. V prípade, že sa napriek vašim dobre mieneným radám stane obeťou svojho nepremysleného konania, nikdy mu to nepripomínajte! Vždy si to dobre uvedomujú.

10. Ak si to situácia vyžaduje, neváhajte povedať: „To bola moja vina a je mi to naozaj veľmi ľúto…“

A ešte pár rád na záver. Rozprávajte sa s deťmi tak často, ako to len pôjde. Odpovedajte im na ich zvedavé otázky aj keď si to občas bude vyžadovať pátranie v knihách. Počúvajte ich srdcom, lebo plytký záujem o to, čo vám hovoria, plne vnímajú. A ak nebudete vedieť ako na to, skúste sa v mysli vrátiť do svojho detstva, k vašim rozhovorom s rodičmi. Možno vás prekvapí, že si rýchlejšie vybavíte vaše pocity pri konkrétnom rozhovore ako hračku, ktorú ste dostali k x-tým narodeninám.

Foto: pixbay.com

Hľadáte (novú) PRÁCU?
Kliknite na pracovný portál NovýJOB.sk

Každý deň množstvo nových a skvelých pracovných ponúk.