AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

“Čo sa len odohráva v tej tvojej hlavičke?” Pýta sa nejedna mamička, viac seba ako svojho bábätka. Ako sa vlastne stane ten zázrak a detské džavotanie sa zmení na zmysluplné rozprávanie? Čo k tomu dieťa potrebuje a čo mu v tom bráni? A ako my, mamičky, môžeme dieťatku dopomôcť k prvým slovám? Odpovede na tieto, a aj iné otázky nájdete v tejto sérii článkov.

Pri myšlienke, ako vás váš drobec prvýkrát osloví mama sa vám už teraz roztápa srdiečko a slzy sa hrnú do očí. Tiež sa určite neviete dočkať, kedy vám rovno dieťatko povie, čo chce a ušetríte si hodiny srdcervúceho plaču a mlátenia ručičkami okolo seba. V tomto článku si opíšeme všetky strasti vedúce k prvému slovíčku.

Plač a detské džavotanie

Plač je úplne prvým prejavom každého zdravého bábätka. Pri narodení tým vyjadruje svoju nevôľu, že sa jeho teplučké bezpečné hniezdočko v brušku, zmenilo na neznáme a chladné prostredie. Po niekoľkých týždňoch – približne po 6-tich- dostáva dostáva tento krik isté citové zafarbenie. Hlavne mamičky vedia podľa plaču rozlíšiť, čo ich bábätku chýba – či je hladné, vystrašené, má mokrú plienku, alebo ho niečo bolí. Medzi 2.-3. mesiacom sa objavuje tzv. mäkký krik, ktorý je výrazom spokojnosti. Takýto krik pozvoľna prechádza do hrkútania, teda zaujímavých zvukov. A okolo 6. mesiaca tu máme známe bábätkovské džavotanie. Aj keď dieťatko pôsobí, akoby sa rozprávalo svojou rečou a dokonca môžeme počuť zreteľné slabiky ako mamama, bababa, ide o čisto pudové chovanie – je to hra s hovoriacimi orgánmi, bábätko si ich takto cvičí a pripravuje sa na reč, ale nejde o žiadny pokus o dorozumievanie.

Prvé gestá

Potrebu komunikácie s okolím začnú dieťatka pociťovať okolo 8. až 9. mesiaca. A je to prvá fáza, kedy rýchlosť jeho rozvoja záleží na vás. Všetko čo bábänko v prvých mesiacoch života urobí je viac-menej náhodné a neúmyselné. Ale časom si všimne, že konkrétne jeho chovanie vyvolá u vás určitú reakciu. A neskôr začne tieto vaše reakcie úmyselne vyvolávať. Teda ak napr. odsunie fľašku s mliekom, či lyžičku s jedlom a vy poviete niečo ako „tak už sme sa napapali?“ a prestanete s kŕmením, po čase to začne využívať ako vedomí signál. To isté platí, ak mu podáte hračku, na ktorú ukáže, alebo ho vezmete do náručia, keď ku vám vystrie ruky. Tiež môže plniť jednoduché príkazy pomocou gesta – “ukáž, aký si veľký” (vzpaží ruky), “ťap-ťap” (začne tlieskať), “pa-pa” (zamáva na rozlúčku)… . Dieťatko ešte nepozná význam týchto úkonov, nevie čo tým naznačuje. Ale vie, že tak vyvolá u okolia reakciu.

Prvé slová

Prvým slovným prejavom je väčšinou imitácia – dieťatko napodobňuje predmety dennej spotreby – “brrm” – je  auto, “húhú” – vysávač, “lala” – klavír, či rádio. K tomu sa vždy pripája aj imitovanie zvierat – “hav-hav” (pes), “búú” (kravička), “béé” (ovečka)… . Veľmi časté sú označenia dlhou slabikou – ako “góó” (lopta), “bá” (padnúť)…, ktoré sa vzťahujú na veci, alebo činnosti čo si bábätko spája s výraznou reakciou – silný výkrik, výrazné gesto..

Túžobného prvého slova sa dočkáte okolo prvých narodenín – plus mínus jeden-dva mesiace. Hoci..nie tak celkom. Väčšinou je to jednoduché slovo zložené z dvoch slabík. Prvé slová vyjadrujú tú najbližšiu osobu (mama, tata, baba), alebo pravidelne opakujúcu sa činnosť (“há-há” – ako spanie, “ham-ham” – jedenie). Prvé slová u detí sú typické tým, že nimi bábätká pomenúvajú hneď niekoľko vecí. Stačí ak majú niečo spoločné: napr. “havo” nemusí znamenať len pes, ale hocijaké chlpaté, štvornohé zvieratko. Alebo “bábo” sa nevzťahuje len na dieťa, ale na všetko, čo s deťmi čo i len okrajovo súvisí – detské knižky, kojenecká fľaška, hračky… . Deti, hlavne na začiatku, veľmi rady využívajú slová ako „daj“, „toto“, „tu“, „tam“, lebo nimi môžu vystihnúť väčšinu situácii.

Konečne rozpráva!

V ďalšom období dochádza k prudkému zdokonaľovaniu rečových schopností. V 17-tich mesiacoch deti poznajú a používajú 50-70 slov, v 20-tom mesiaci už vyše 150 slov.

Začína skladať dvojslovné výrazy ako „auto papa“, „mama daj“, „bábo haha“.

V dvoch rokoch už niektoré deti vedia povedať jednoduché vety, alebo trojslovné výrazy. A pomaly začínajú slová skloňovať. To vedie k mnohým zábavným situáciám a roztomilým detským skomoleninám („Janka jedol cukríka“ a pod.). Deti sa ale gramatiku naučia veľmi rýchlo – priemernému dieťaťu stačí počuť správny slovný tvar 10-krát a plne si ho osvojí. Takže v troch rokoch sa dá konečne povedať, že dieťa plnohodnotne komunikuje.

POZOR! V tomto článku sme uviedli postup, akým si dieťa určitý spôsob reči a jednotlivé slová osvojuje. Dieťa nemusí rozprávať, ale jeho vnútorná zásoba sa napriek tomu vyvíja. Sú prípady – a nie je ich málo – kedy dieťa do určitého veku vôbec nerozpráva, nenapodobňuje zvieratká, ani sa nesnaží o komunikáciu gestami… a zrazu v 2-3 rokoch začne používať zložité slová a hovoriť vo vetách. V ďalších častiach seriálu si povieme, čo všetko pôsobí na vývoj reči, prečo je vývoj reči u každého dieťaťa iný, ako môžeme pomôcť reč rozvíjať a kedy si máme začať robiť starosti s nerozprávajúcim dieťatkom.

Zdroj: HORŇÁKOVÁ, K.,Kniha o detskej reči | Foto: pixabay.com; YouTobe.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Katarina B
Kedysi som bola ambiciózna workoholička žijúca, len pre svoju prácu. Bola som nespútaný živel milujúci búrku a prehýrené noci. Teraz som pokojná matka dvoch malinkých čertíkov a usadená "zúfalá manželka". A viete čo? Mne sa to takto páči.