AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Už viete, že prvé slovo u vášho dieťatka má svoj čas. Ak začne hovoriť neskôr, neznamená to, že ste zlá matka, ani, že ono je menej šikovné. Má len svoj individuálny vývoj. Sú jednoducho faktory, ktoré neovplyvníte. To ale neznamená, že nemôžete svojmu bábätku cestu k prvému slovíčku uľahčiť.

 

Rozprávať, rozprávať a rozprávať. To je základný princíp pri vývoji reči. A táto zásada je naozaj správna a účinná. Ale je trochu všeobecná. Pri jej využívaní sa rodičia dopúšťajú chýb, ktoré ich aj ich deti zbytočne preťažujú a niekedy dokonca znižujú účinok použitých metód. Ako teda efektívne stimulovať svoje dieťa? A čoho sa vyvarovať? Toto je 5 najčastejších chýb, ktorých sa ako rodičia v začiatkoch formovania komunikácie dopúšťame:

1.    “Všemocné” videá a nahrávky

Znie to logicky. Keď deti budú od útleho veku „vstrebávať“ veselé detské pesničky, alebo náučné a zábavné detské videá, naučia sa rozprávať. Takže riešením je pustiť im nahrávku, či video, kde sa veľa rozpráva a spieva. Veď takýchto je na trhu mnoho a výrobcovia zaručujú, že majú na vývoj reči priam zázračný účinok. No také jednoduché to nie je. Deti, pokiaľ nevidia živého, hovoriaceho človeka, slová vôbec nepočúvajú. Pri detských pesničkách vnímajú len melódiu a pri rozprávkach len veselé, farebné obrázky. Slová v pesničke začnú vnímať až v predškolskom veku. Takže žiadny výrobok nenaučí vaše dieťa rozprávať.

2.    Nekonečné monológy

Dopodrobna opisujeme každú činnosť, ktorú robíme, každú vec, či situáciu, ktorú vidíme. Mamičky, čo toto naozaj robia, si zaslúžia veľké uznanie – je nesmierne vyčerpávajúce neprestajne rozprávať sama so sebou a predstierať nadšenie pri každej úplne bežnej veci. Bohužiaľ, toto nemá takmer žiadny význam. Posledné vedecké výskumy uvádzajú, že na to, aby si dieťa osvojilo slovo, či výraz, potrebuje ho počuť od viacerých osôb. Takže matkine monológy majú zmysel len pre slová, ktoré už dieťa zachytilo od niekoho iného.

3.    Podceňovanie sily gesta

Počuť slová je pre batoľa dôležité, ale samé osebe to jednoducho nestačí. Kľúčová je názornosť. Bábätká si najskôr osvojujú gestá, až následne k nim priraďujú zvukové prejavy, alebo slová. Dieťa najskôr vystiera ku vám rúčky, až neskôr pridá „hopa“, najskôr sa načahuje za hračkou, až potom povie „daj“, alebo „maco“(ak sa načahuje za plyšákom). Takže ku každému predmetu, situácii, činnosti vždy pridajte aj výrazné gesto a vaša snaha sa niekoľkonásobne zefektívni.

4.    Strohé, jednoduché vyjadrovanie

Ak sa rozprávame s dieťaťom, je dôležité používať najskôr jednoduché (a jednoznačné) označenia. Ale rovnako dôležité ako priame rozhovory s dieťaťom sú aj vzájomné rozhovory medzi členmi rodiny, alebo prítomnými dospelými. To si málokto uvedomuje. Často dokonca úmyselne obmedzujeme „dospelácke“ dialógy, aby sme dieťatko zbytočne nemýlili a nemiatli. Veľká chyba! Neznáme zložité slová bábätko síce nezopakuje, ale jeho vnútorná slovná zásoba sa bude rozširovať. Podľa amerických výskumov, deti, ktorých rodičia boli vzdelaní a často sa v ich prítomnosti rozprávali o náročných témach, predbehli vo vývoji ostatné deti až o 6 mesiacov.

5.    Ignorovanie požiadaviek dieťaťa

Niekedy sa to stáva  z prostej vyčerpanosti rodiča, ktorý chce mať chvíľu pokoj. Inokedy z jeho úprimnej snahy určiť dieťaťu jasné hranice a začať s výchovou. Ročné bábätká ale nemá význam vychovávať – ešte nechápu následky svojich činov. Iste každé dieťa musí vedieť, že nedostane všetko a hneď, keď si povie… časom. Najskôr musí vaše dieťa pochopiť, že komunikácia má zmysel. Že slová majú tú moc, aby nimi mohlo meniť okolnosti vo svoj prospech. Takže reagujte a dávajte spätnú väzbu. Ak si vypýta hračku, podajte mu ju, ak dá najavo, že sa chce hrať, hrajte sa. Ak nemôžete vyhovieť (chce hračku, ktorá mu nepatrí, chce ísť von, keď prší) dajte mu najavo, že rozumiete (chyťte cudziu hračku do rúk, otvorte dvere, že ako idete von..), ale potom jasne dajte najavo nesúhlas (výrazné pokrútenie hlavou, zalomenie rukami…)

Všetky uvedené rady majú predovšetkým vášmu dieťatku spríjemniť vstup do sveta slov a pomôcť mu rozvíjať komunikačné zručnosti tým správnym spôsobom. Nie sú to zázračné formulky, ktoré z vášho dieťaťa urobia rozprávajúceho génia za pár týždňov. Vývoj môžeme (a mali by sme) usmerňovať a stimulovať. Ale rozhodne nemôžeme (nesmieme) ho umelo a násilne urýchľovať .

Zdroj: BRONSON+MERRAMAN, Výchovný šok Foto: pixabay.com; youtube.com