AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Matka s trojročným dieťaťom vôjde do supermarketu. Pár minút nakupujú, vtom dieťa zbadá sladkosti. Chce ich za každú cenu. Keď žena odmietne, junior začne vydierať. Po pár sekundách chytí záchvat plaču, zlosti a zúrivosti. Hádže sa o zem, piští, dupe nohami a scéna pripomína zlý sen. Matka sa cíti trápne, ostatní nakupujúci len ticho zazerajú. 

Toto je len jeden z prípadov, ktorý rodičia označujú ako “citové vydieranie” zo strany detí. Spôsoby, akými to robia, je veľa a určiť, kedy ide o nevinné skúšanie a kedy o skutočný prípad pre psychológa, je pre rodičov často ťažké.

Umenie povedať NIE! 

Detské záchvaty zlosti a prejavy agresie u detí sú na verejnosti nepríjemné. Návaly zúrivosti sa však stávajú (takmer) každej matke a nie je správne, ak túto situáciu berie ako osobné zlyhanie vo výchove – tvrdia detskí psychológovia. Je však potrebné už v útlom veku rozlišovať, kedy ide len o prejav detských túžob alebo o deštruktívne sklony.

“Deti treba od útleho veku učiť, že život ponúka veľa možností voľby. Ak je už od mala konfrontované s možnosťou, že nie vždy sa deje tak, ako chce ono, bude sa vedieť lepšie ovládať,” tvrdí Janet Lehman, odborníčka na krízové správanie u detí. “Ak urobíte túto chybu raz, budete na to doplácať celý život. Dieťa zistí, že všetko sa deje tak, ako chce ono a ak mu neukážete hranice, bude skúšať stále viac a viac.”

Klin sa klinom vybíja? Sú chvíle, kedy to neplatí…

Janet Lehman tvrdí, že na schladenie horúcej hlavy trucujúceho dieťaťa nie je bitka dobrá. Pár výchovných po zadku len vyburcuje väčší hnev. Všetkým zúfalým rodičom preto odporúča nasledovné:

-najskôr vyhodnotťe situáciu, prečo sa dieťa hnevá. Ak ide len o vydobytie si svojho názoru či túžby po novej bábike, nebite ho. Ak mu urobíte po vôli len preto, aby sa ukľudnilo a ľudia na vás nezazerali, režete si pod sebou konár. Situáciu preberte neskôr, keď sa ukľudní. Do horúcej detskej hlávky aj tak v danej chvíli nič nedostanete.

-v kritickej chvíli na slovné útoky nereagujte. Ak vám vykrikuje, že ste najhoršia matka na svete, ignorujte to. Zachovajte pokoj, správajte sa flegmaticky. Hnevom iba rozdúchate oheň. Že roní krokodílie slzy? Tie sú pre vybitie emócií dieťaťa predsa prirodzené.

  -rozlišujte, či má dieťa okrem plaču a kriku aj sklony ničiť veci okolo seba. Ak sú tieto demolačné emócie dlhodobé a pravidelné, je vhodné navštíviť detského psychológa.

-objatia a porozumenie sú pre dieťa veľmi dôležité. No musíte dieťaťu ukázať aj to, že prehnané pútanie pozornosti za cenu plaču a kriku nie je správne. Ak na detskom ihrisku spadne na zadok, nevolajte hneď sanitku. Aj pády sú súčasťou života. Nechajte ho, nech samé pochopí, že sila postaviť sa na nohy je v ňom.

-je potrebné dieťaťu vysvetliť, že toto správanie je aj prejavom neúcty voči rodičovi. A práve dlhodobé, i keď nepriame podporovanie neúcty voči matke či otcovi môže v puberte viesť ku katastrofálnym dôsledkom. Napríklad v kombinácií so závislosťou na počítačových hrách…

Zdroj: www.empoweringparents.com, youtube.com| Foto: www.flicr.com,

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Ajka
V tomto živote som žena. Matka dvoch teenagerov, šéfka, kuchárka, sem-tam krajčírka, upratovačka, lekárka a keď treba, odborníčka na všetko. Ani ja nečítam návody, nemyslím na to, čo bolo, ani na to, čo bude. Žijem tu a teraz a viem jedno - nemôžete dať životu krajší dar, ako vlastné šťatie.