AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Vaše dieťatko má zvýšenú teplotu, nejakú vyrážku alebo zvláštne žmúri oči. Beriete do ruky mobil a píšete do vyhľadávača, čo vás trápi. Dnes väčšina mamičiek hľadá pomoc so svojím problémom na internete. Niekedy je celkom náročné vybrať si medzi množstvom protichodných informácií. Prečítajte si príbeh našej čitateľky Ivany, ktorá sa na osvedčené rady z internetu pozerá s nadhľadom.

„Na ihrisku sa občas stretnem s milou mladou maminkou, ktorá sa tam, rovnako ako ja, chodí aj so svojím potomkom na hodinku-dve vyvetrať. Popri behaní za našimi ročnými šibalmi sa občas stihneme i porozprávať. Ako inak, o našich detičkách. Ja mám už druhé a priznávam, že teraz už nie som taká dôsledná a úzkostlivá, ako keď bol prvý maličký, no pred sebou mám ženu, ktorá sa chúďa stále viac zamotáva do rôznych diskusií a rád iných mamičiek na nám určených portáloch a fórach.

Očkovanie dookola

Zaskočila ma otázkou, či mi nevadí, že jej chlapček je neočkovaný. Či sa môže napriek tomu hrať s mojím. Nevadí, naozaj. Čítala, čo všetko zlé očkovanie spôsobuje, preto ho radšej nedala zaočkovať a zaplatila pokutu. Veď nie je normálne, že deti po očkovaní dostanú autizmus! Áno, ja som tiež čítala tieto úvahy. Na svoju obranu som jej citlivo vysvetlila, prečo som svoje deti dala zaočkovať. Nemôžem povedať, že je úplná hlúposť spájať autizmus s očkovaním, sama o tom veľa neviem, túto tému nechávam na odborníkov. No nechcela som riskovať rad iných závažných chorôb, ktoré by mohli mať oveľa závažnejšie dôsledky ako očakávanie, či po injekcii dostane autizmus alebo nie. Po dlhšej debate na túto tému mamička sama priznala, že nevie, či urobila dobre, často myslí na to, či jej dieťa vôbec zoberú do škôlky a skutočne sa teraz bojí týchto chorôb. Vtedy bola presvedčená, že robí dobre. Pýta sa ma, či podľa mňa očkujú aj staršie deti, ak by sa rozhodla dať zaočkovať, či už nie je neskoro. Naozaj neviem odpovedať.

Tabuľkové detičky

Vyberám farebné loptičky z kočiara a kotúľam ich svojmu chlapčekovi. Jej maličký na seba nenechá dlho čakať a už spolu sedíme na deke a podávame si loptičky jednu za druhou. Popri tom rozprávam chlapcom: „žltá loptička, modrá loptička,…“. „Môj ešte nepozná farby, už by mal, ale nepozná. Neviem, ako ho to mám naučiť,“ trápi sa mamička. „Veď mal len nedávno rok, jasné, že nepozná farby. Môj tiež nepozná. A naučíte ho ich takto. Budete o nich rozprávať,“ upokojujem ju. Nemôžem to povedať na 100%, ale zdá sa mi, že nejaká maminka sa na portáli chválila svojím super inteligentným farby ovládajúcim lezúňom. Ten sa ale narodil a už určite vedel počítať do desať.

„Och, zase si to dal do plienky? Veď včera si sa už pýtal cikať,“ vyšlo na povrch ďalšie maminkino trápenie. Vraj čítala, že deti už pred dovŕšeným rokom by mali vedieť vyjadriť svoju potrebu. Prekvapila ju moja reakcia. Mne ešte nenapadlo dať malého na nočník. Ale určite vyskúšam.

Žiaden cukor, žiadna soľ!

Nasledujúce ráno nás už z lavičky sledovala, ako prichádzame na ihrisko. Bola rada, že sme prišli aj dnes. Ráno piekla buchty a priniesla mi ochutnať. Zdravé, z celozrnnej múky a s hnedým cukrom. Boli vynikajúce, vychutnala som si ich. A spolu so mnou i môj malý hladoš. Zarazená mamička sa pýta, či už mu dávam sladké, či mu to neublíži. S úsmevom odpovedám, že už nejaký ten koláčik ochutnal a zatiaľ žije, takže si nemyslím, že by mu mali práve dobroty od nej uškodiť.

chlapec so zmrzlinou

Možno si o mne táto mamička myslí, že som najhoršia matka na svete. Ale ja sa tiež snažím robiť pre svoje deti to najlepšie. Skôr sa spolieham na svoju intuíciu ako na kadejaké neoverené články, porady a fóra. Za všetky musím spomenúť dva protichodné príklady, kedy som si povedala, že ak si nebudem v niečom istá, radšej sa opýtam doktora alebo vlastnej mamy a nebudem odpovede na moje trápenie hľadať na internete.

Dávnejšie som si objavila malé zvláštne znamienko, ktoré bolo bez pigmentu. Zdalo sa mi to divné, tak som začala googliť. Prvý článok, údajne od doktora, hovoril o tom, že znamienka bez pigmentu sú najnebezpečnejšie a je potrebné sa ihneď nechať vyšetriť. Po počiatočnom šoku som hľadala ďalej. Nasledujúci článok, pod ktorým bol tiež podpísaný doktor, ubezpečoval, že nepigmentované znamienka nikdy nevedú k závažným chorobám. Tak som si vybrala druhú možnosť a moja doktorka mi neskôr môj názor našťastie potvrdila.

Keď sa môj prvý syn začal stavať okolo nábytku, sesternica sa neuveriteľne čudovala, že mu neobujem ozajstné topánky. Vraj hneď ako dieťa začne stáť na nôžkach, treba začať obúvať topánky s tvrdou podrážkou. Na jej podnet som teda opäť zapla počítač. Pár článkov hovorilo o potrebe topánok, ako spomínala ona. Ostatné zase upozorňovali, že deti nesmú mať pevnú podrážku na topánke, kým nevedia poriadne samé chodiť. Takže opäť som mala na výber z dvoch možností.

Niekedy je lepšie nechať mobil a počítač oddýchnuť. Boli by sme možno menej frustrované a spokojnejšie. (Síce žijúce v nevedomosti.)“

Čo si o skúsenostiach našej čitateľky myslíte vy? 🙂

Foto: pixabay.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Migelka
Spokojná manželka a mama. S troma chlapmi doma je to niekedy ťažké, ale zatiaľ žijem. Z maličkostí si ťažkú hlavu nerobím, na to mám manžela.