AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

„Vydávala som sa mladá, mala som 22 rokov a s manželom sme sa tešili na deti. Po dvoch rokoch naše dieťatko neprichádzalo a my sme sa navzájom presviedčali, že treba počkať,” začala naše rozprávanie čitateľka Lenka. Ako mnohé iné maminy verila, že raz bude tehotná.

„Čakanie na dieťatko bolo nekonečné,” pokračuje v rozhovore Lenka. Manžel bol trpezlivý a upokojoval ma. Rozhodla som sa podstúpiť lekársku prehliadku. Vypočula som si, že som zdravá. Po piatich rokoch mi prišla na um myšlienka: „Ak nebudem tehotná, budeme žiť bez detí?”

Po desiatich rokoch bez vlastného dieťatka som bola rozhodnutá pre adopciu. Manžel stále dúfal, že sa nášho potomka dočkáme. Ja som si začala zisťovať, ako podstúpiť adopciu. Najprv sme museli prejsť prípravou a absolvovať hodiny u psychológa. Potom nás pozvali na pohovor o našich požiadavkach na dieťatko, aby nás zaradili do poradovníka.

Moje pocity boli zvláštne. Keď sa má mamine narodiť dieťa, nevie ako bude vyzerať. Ako mám ja popísať požiadavku na naše dieťa? Nakoniec sme si neurčili pohlavie a vekovú hranicu sme zadali od pol roka do troch rokov. Čakanie na telefónny kontakt z Detského domova bolo nekonečné. Dočkali sme sa :-). Asi po roku nás zavolali pozrieť si video s dieťatkom. Miešali sa vo mne pocity šťastia a strachu. Rozhodli sme sa chlapčeka navštíviť osobne v Detskom domove.

Prvú návštevu si pamätám doteraz. Vo veku 35 rokov sme zavolali na ročného chlapčeka: „Peťko, poď sem!” A nič. Pozrel na nás a ďalej sa venoval svojej hre. Po mojom prekvapení som pochopila, že deti v Detskom domove sa nerozbehnú a neobjímu sami od seba. Vychovávateľka má na starosti veľa detí, ak plačú, nič sa nedeje. Čakajú, kým na nich príde rad.

Po našich návštevách v domove, sme sa rozhodli pre adopciu. Mohli sme si Peťka zobrať domov. A prišiel deň, kedy sme si podali žiadosť na súd. Hrozné bolo zistenie, že sme Peťka museli vrátiť do Detského domova, kým súd nerozhodne o adopcii a nemohli sme ho navštevovať. So slzami v očiach som mu povedala: „Teraz ešte musíš ísť do domova, ale potom už budeš stále s nami.” Po súde sme čakali na telefonát, že si môžeme zobrať Peťka navždy.

Ten deň odvtedy oslavujeme ako jeho druhé narodeniny :-). Maminy, ak ste pred rozhodnutím adopcie, nečakajte ako mi pár rokov. Láska nášho chlapčeka je veľká. Dokonca nám susedia hovoria: „Ten Peťko je celý tato!”

Foto: pexels.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Hazu
Mám rada výlety a objavujem nové miesta na Slovensku a v Čechách. Som fanúšikom zábavy a hier pre deti. Vo voľnom čase vytváram tvorivé listy pre deti. Večný optimista, milovník čokolády a mamina dvoch detí.