AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
adopcia

Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky nevstúpiš. Predsa sa stáva, že sa niektoré dvojice rozídu a opäť sa rozhodnú byť spolu. Aj naša čitateľka sa vo svojom živote dostala do podobnej situácie.

Jej príbeh sa začína spomínaním: „Rozišla som sa s priateľom po päťročnej známosti. Tešila som sa, že začneme plánovať dieťatko a prišiel rozchod. Trvalo mi skoro rok, kým to prebolelo.”

Ďalej plynul život a v dome, kde bývala Jarka so svojou mamou, stále chýbal detský plač. Túžba po dieťati sa opäť vrátila. Jarka začala zisťovať možnosti adopcie. Ďalej pokračuje v rozprávaní: „Zistila som, že si môže dieťa adoptovať aj slobodná žena. Moja radosť bola obrovská!” Prihlásila sa medzi záujemcov a podstúpila proces evidovania do zoznamu záujemcov o adopciu. Asi o dva mesiace sa jej ozvali z Detského domova.

Martinka

Dievčatko malo 4 roky a volalo sa Martinka. Postupne si ju Jarka mohla brať na víkendy aj domov. Mamička sa o Martinku nestarala, ale ozvala sa raz do roka. Dieťa preto nebolo právne voľné. Jarka si začala zariaďovať detskú izbu a našla voľné miesto v Materskej škôlke. O tomto šťastnom období hovorí: „Stále ma pracovníčky Detského domova upozorňovali, že jej biologická mama ešte nepodpísala doklady k adopcii. Ani vo sne ma nenapadlo, že sa niečo stane.”

Bolo príjemné popoludnie a hrali sa vonku v záhrade. Jarke zazvonil telefón. Stalo sa to, čo nečakala. Martinka sa musí vrátiť do Detského domova, prišla ju navštíviť jej mama a nesúhlasí s adopciou. Jarka si skoro so slzami v očiach spomína na tento deň: „Moje srdce sa rozplakalo a ja som sa roztriasla. Po polroku strávenom s Martinkou som si opakovala: “Vraveli ti to!” Chcela som sa o niekoho starať, chcela som byť mamou.”

dieťa

Dievčatko

Netrvalo dlho a za 5 týždňov sa jej opäť ozvali kvôli adopcii. Hlas z telefónu jej oznamoval: „Máme pre Vás dievčatko novorodenca, máte záujem?” Jarka do nemocnice autom priam letela. Dievčatko bolo zdravé, mamička podpísala doklady k adopcii hneď po pôrode. Lekárka a sociálna pracovníčka upozornili Jarku na právny postup adopcie.

„S malou som strávila v nemocnici 3 dni. Cez Internet som zohnala kočík, postieľku a všetko bolo pripravené na návrat domov.” Keď prišli domov, Jarkina mamina pozrela na malú tváričku dieťatka a povedala: „Peknučká, aj keď je tmavá.” Táto veta zarezonovala Jarke v ušiach a veci nabrali rýchly spád. Ako sama hovorí: „Čo sa so mnou stalo neviem. Ešte večer som telefonovala, rozhodla som sa dievčatko vrátiť.” Nedokázala si priznať, že žije na dedine, a predsudky ľudí, ich reakcie na dievčatko tmavej pleti, nezvládne. Jej mama ju nesúdila, iba povedala: „Je to rozhodnutie na celý život a rozhodnúť sa musíš sama.”

mama a dieťaNa záver Jarka tichým hlasom končí svoj príbeh: „Som sama bez dieťatka, bez partnera. Často mi je smutno… . Rozhodla som sa správne?”

Foto: pixabay.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Hazu
Mám rada výlety a objavujem nové miesta na Slovensku a v Čechách. Som fanúšikom zábavy a hier pre deti. Vo voľnom čase vytváram tvorivé listy pre deti. Večný optimista, milovník čokolády a mamina dvoch detí.