AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Pani Katarína má 89 rokov, žije v domčeku v dedinke na východe Slovenska. Porodila deväť detí. Dnes žijú už iba štyri. O jej živote sme sa rozprávali spolu s jej vnučkou.

Vchádzame do brány malého domčeka. Tu akoby sa zastavil čas. V piecke praská drevo, varí sa voňavé mäsko. Pani Katarína je napriek vysokému veku a ťažkostiam s pamäťou fyzicky celkom zdatná. Vnučka nám spomína veľkú záhradu za domom, o ktorú sa sama s láskou stará, donedávna vraj ešte chovala sliepky a prasiatko.

Pani Katarína nás obe pozýva posadiť sa na „diván“. „Babka, porozprávajte, kde ste boli zamlada, čo ste pochodili, čo ste robili v Rusku a na Ukrajine,“ posmeľuje vnučka svoju babičku k zaujímavému rozprávaniu. „Hej, v Rusku som bola jak mladé dievča. Slúžila som, starala sa o deti, varila, pratala. Oni ma tam chceli nechať, ale ja som sa nedala a vrátila sa na Slovensko s nimi, tu som sa vydala,“ spomína pani Katarína. Po dopovedaní sa však opäť vracia k svojej mladosti v Rusku, opäť hovorí o tom, ako slúžila. „Viete, babka si nepamätá, že už vám to rozprávala,“ vysvetľuje vnučka Katka. „Veď povedzte, ako ste tu žili, o dedovi, o deťoch,“ snaží sa priviesť babičku k inej téme. „Dedo dávno zomrel, šesťdesiat mal práve, ľahol si a už sa nezobudil. Ani Anička, ona bola malá, desať rokov mala…,“ modré oči pani Kataríny zaplavia slzy, ktoré si hneď utiera vyšívanou vreckovkou.

Vnučka pokračuje v rozprávaní. Dve babkine detičky zomreli ako bábätká, jedno hneď po narodení a druhé asi polročné. Na malých hrobčekoch stále svietia sviečky, ktoré im chodí zapaľovať ich mamička. Najväčšiu ranu od života dostala pani Katarína, keď čakala svojho najmladšieho syna. Desaťročnej Aničke, najstaršej dcére, bolo veľmi zle, stav sa jej rýchlo zhoršoval a v priebehu ďalšieho dňa umrela. Dnes predpokladajú, že mala zápal slepého čreva. „Babke nedávno umreli ešte dve deti, dcéra pred piatimi rokmi na rakovinu a syn minulý rok na infarkt. Na to, že zomreli, si babka väčšinou nepamätá. Zistili sme, že je lepšie jej to nepripomínať, pretože sa chúďa veľmi trápila. Je to akoby sa každý deň nanovo dozvedela, že umreli. Keď sa opýta, či dnes prídu, len jej povieme, že už boli. Chodievali za ňou naozaj často, takmer každý deň. Ostatné deti, môj otec a tety, ju stále denne navštevujú. Sem-tam si aj spomenie, že bola na ich pohreboch, vtedy je to veľmi ťažké a smutné. Na Aničkinu smrť si však pamätá. Ako dnes, dopovie a začne odznova, vždy pritom plače, chúďa,“ citlivo rozpráva mladá Katka.

Stará pani už len smutne hľadí z okna. Prežila väčšinu svojich detí, patrí jej obrovská úcta, prajeme jej veľa zdravíčka.

Foto: pixabay.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
MigelKa
Spokojná manželka a mama. S troma chlapmi doma je to niekedy ťažké, ale zatiaľ žijem. Z maličkostí si ťažkú hlavu nerobím, na to mám manžela.