AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Niekedy nás život dokáže prekvapiť divným spôsobom. Porodíte dieťa, naučíte ho chodiť, rozprávať, spoznávať svet. Život je v pohode a všetko ide tak, ako má. Až jedného dňa…, alebo jedny Vianoce…

Alica mala doslova rozprávkový život. Muža, ktorý postavil pekný dom, otvoril si obchod a pravidelne chodili spolu na dovolenky. Postupne sa im narodili tri deti. V zdraví rástli, učili sa rozprávať, chodiť, spoznávať svet. Ako plynuli roky, menili sa aj darčeky, ktoré dostávali k sviatkom a pod stromček.

Pokazený darček

Alicina osemročná dcéra Ema si pod stromčekom našla vytúžený prehrávač so slúchadlami. Tešila sa, že si bude môcť vypočuť hudbu bez toho, aby jej niekto stále kázal dať ju tichšie, alebo prepnúť na inú pesničku. Prvý sviatok vianočný si Alica bude pamätať celý život. Ema ju zobudila skoro ráno s plačom. Previnilo jej podala prehrávač a ospravedlňovala sa, že pokazila slúchadlá, lebo to ľavé vôbec nefunguje. Mamina mala čo robiť, aby upokojila utrápené dieťa. No len čo Emka prestala plakať, Alica vzala prehrávač a kontrolovala všetko, čo sa dalo. Na veľké prekvapenie – obe slúchadlá fungovali. Šťastná vrátila prehrávač dcére a upokojila ju, že sa vôbec nič nestalo. Ema sa vrátila späť do izby a zapla si svoju obľúbenú speváčku. O pár minút sa z izby ozval nešťastný plač. Celá rodina sa zbehla pri nešťastnej Eme, ktorá mala pred sebou na stole položený prehrávač a so slzami v očiach šepkala, že ľavé slúchadlo naozaj vôbec nefunguje. Starší súrodenci prehrávač vyskúšali, no obe slúchadlá fungovali. Alica s manželom stáli ako obarení nad svojou dcérou. Dúfajúc, že to nie je nič vážne, zobrali Emku na vyšetrenie do nemocnice.

Odhalené večné ticho

Ema sa po niekoľkých dňoch strávených v nemocnici vrátila domov. Vyšetrením lekári zistili, že dievčatko má od narodenia trvale postihnutý sluch. Na ľavé uško nielenže nikdy počuť nebude, no nikdy ani nepočula. Zvláštnosťou bolo, že osem rokov si to nikto nevšimol. Keď sa Emka narodila, akousi náhodou nebola na vyšetrení sluchu a jej postihnutie nebolo odhalené. Pomoc pre ňu neexistovala. Vývinová chyba sa odstrániť nedá.

Bez jedného ucha sa žiť dá v pohode

Po návrate z nemocnice sa Ema zavrela do izby a veľmi sa trápila. Bála sa, že sa jej budú spolužiaci a kamaráti vysmievať. Okrem toho si začala uvedomovať, že je iná a bola smutná, že život už nebude taký ako pred tým, než dostala prehrávač. Slovo HLUCHÁ znelo tak škaredo, hoci bola hluchá len na jedno ucho. Rodičia jej nevedeli pomôcť, nedarilo sa im zahnať dcérin smútok. Až jeden večer, keď sa mala rodina stretnúť pri večeri, Ema vyšla z izby a v kuchyni našla sedieť brata aj sestru. Obaja mali zapnuté svoje prehrávače a v ušiach mal každý len jedno slúchadlo. To druhé ležalo odstrihnuté na stole. Prekvapené dievčatko pozrelo na svojich rodičov. Otec aj mama mali v pravom uchu zastrčenú vatu a usmievali sa na svoje deti. Na stole bola položená torta v tvare slúchadla a na nej čokoládový nápis Bez jedného ucha sa žiť dá v pohode. Od toho dňa sa rodina učila fungovať tak, aby Ema svoj hendikep doma vôbec nepociťovala. Veď vlastne do Vianoc žila normálne, aj keď nepočula na jedno ucho a nevedela o tom.

Foto: Pixabay