25.1.2013 Milý denníček… hm… vlastne som už aj dosť stará na písanie denníčkov- manželka a matka troch malých detí, ale keď človek musí, tak musí. Takže po poriadku. Minulý týždeň som sa rozhodla nakúpiť nové ponožky. Reku, každý deň je ich čím ďalej tým menej, manžel mi začal z nutnosti kradnúť tie moje a deti behajú ako pestré húsenice- na každej nohe iná. Kúpila som teda desatoro, aby boli do zásoby. Moja radosť, že odpadol stres z ich ranného hľadania, mi však vydržala iba do prvého prania. Opäť zmizli. Vtedy som si uvedomila, že sú len dve možnosti:

1) buď som lenivá pravidelne triediť ponožkový šuplík alebo

2) máme doma čiernu dieru na ponožky (táto sa mi páči viac).

Od teraz si teda budem všetko pekne zapisovať sem, aby som mala dôkazy.

27.1.2013

Idem prať. Nahádzala som všetky ponožky do bubna aj tie strašné ružovo- zelené, ktoré mi niekto daroval pod stromček mysliac si, že som asi ešte stále duchom mladá (skoršie infantilná). Potom som povyťahovala zo šuplíka všetky, ktoré nemali pár a odložila na strategické miesto na komodu, kde ich ľahko nájdem. Myslím, že teraz už u nás zavládne konečne poriadok!

29.1.2013

Vypraté, popárené a uložené. Ukázalo sa však, že aj tak zostalo veľa „jedináčikov“. Nevadí. Zrejme ich kamarátov nájdem zapadnutých za košom na prádlo. Síce mi to trvalo pol dňa a deti stihli behom mojej nepozornosti pokresliť stenu pastelkami, ale som so svojim výkonom spokojná.

7.2.2013

Ja to nechápem! Pred týždňom som mala na komode naukladaných ZOPÁR ponožiek bez svojho páru a dnes je tam celá HALDA! Môj muž kým utekal do práce hromžil, lebo si v rýchlosti musel natiahnuť dve rôzne v odtieňoch sivej. Buď tie alebo moje ružové. Chápem, že chcel tie sivé. Deti sú stále ako húsenice. Tam mi to kazí aj dcérka, ktorá ich rada nosí v zuboch po celom byte.

14.2.2013

Dnes to bol des! Celý týždeň bolo mokro a namiesto snehu zase blato. Všetky veci máme špinavé a k tomu žiadne ponožky. Moje zúfalstvo bolo také veľké, že som siahla dokonca aj na tie hnusné ružovo-zelené. Aké však bolo moje prekvapenie, keď som našla len JEDNU! Sfialovela som od zlosti a nakoniec si navliekla aspoň silonky. Ešte že moje deti nie sú také vyberavé. Ale ja ich raz nájdem!

15.2.2013

Skoro som zinfarktovala. S víťazným pokrikom:„Tadá!“ bežím do spálne, lebo som konečne našla tú druhú pruhovanú ponožku pod gaučom. Prvá však v šuplíku NIE JE! Zúrivo som ho celý prehrabala a nič. Vzdávam sa. Inak to nevidím- zvíťazila moja konšpiračná teória o čiernej diere. Utešujem sa, že nie sme prví- aj Simpsonovci ju predsa mali za skriňou. Prečo mi nie v šuplíku?

P.S.: V pondelok idem kúpiť novú várku…

 

Hľadáte (novú) PRÁCU?
Kliknite na pracovný portál NovýJOB.sk

Každý deň množstvo nových a skvelých pracovných ponúk.