AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Mesiac máj za pár dní skončí svoje panovanie a na jeho miesto sa tlačí jún, prvý letný mesiac. Mnohí premýšľajú  nad dovolenkou práve v prvom letnom mesiaci. Prežiť ju  sa dá rôzne, od leňošenia na pláži, až po adrenalínové aktivity. 

Samozrejme, že na dovolenke stretneme rôznych ľudí s rôznymi osudmi a s jedným takým mimoriadne zaujímavým človekom sa porozprávala na  minuloročnej dovolenke aj naša verná čitateľka.

Tu je jeho príbeh:

Volajú ma SID. Nie je to moje pravé meno v anglickom rodnom liste, iba Nick name. Žijem sám v univerzitnom meste s honosným menom Oxford, kde je drahé všetko, nielen vzdelávanie. Cigarety, moja obľúbená kratochvíľa, tam stoja trikrát toľko ako tu v Bulharsku. Ešte, že mám také veľké auto a do jeho kufra môžem zmestiť aj desať kartónov. Čo keby som sa stal pašerákom Veľkým Sidom? Dám si trojrohý klobúk a pásku na oko. Dnes som si kúpil v suveníroch hrnček s motívom Bulharska. Hrnček je obdarený veľkým uchom pre komfortné držanie v prstoch. Tí milí chlapci barmani v bare mi doň vždy načapujú môj drink s romantickým názvom Bulgarian Rose. To akože Bulharská Ruža. Inak tých „Bulharských Ruží” v netekutom stave sa v tomto hoteli promenáduje celkom dosť. Nemám na mysli vykŕmené Bratwursty v obrovských plavkách, alebo vyschnuté trasorítky s tvárami ak žiletky. Skôr si s mojimi dvoma kamošmi Pejom a Dvojtričkom všímame babenky do ruky tak akurát.

Prečo má môj kamoš meno Dvojtričko? Jedno tričko nosí na sebe,  a keď si ho prepotené a špinavé v umývadle preperie, dá si zase druhé, aby si to prvé mohlo v kúpeľni na šnúre oddýchnuť od únavného  nosenia  na tele  a uschnúť. Aký je Dvojtričko? Správny kamoš, ktorý si rád vypije, potom má červenú tvár a robí hadie tanečné pohyby, aby ma rozosmial. Občas na mňa zabudne, lebo sa rád zoznamuje s novými ľuďmi, ale keď ho potrebujem, je vždy pri mne.

O Pejovi, mojom druhom kamošovi, poviem iba pár slov – najlepší priateľ. Dnes si pospal na lehátku pri bazéne, lebo išli s Dvojtričkom okuknúť nočný život na Slnečnom pobreží. Ja som zostal spať na izbe. Nech si chalani užijú, lebo na užívanie je doba veľmi vymedzená a meria sa iba krátkymi zábleskami v živote ľudskom.

Sedávam  pri bazéne, na terase, na chodbe, pri bare a pozorujem to hotelové hemženie. Rodiny s deťmi, zamilované páry, dôchodcov, adolescentov, hotelový personál – tú multi kulti spoločnosť, ktorá sa pri mne zastaví, pozdraví, prehodí pár slov alebo sa len na mňa usmeje. Už som si zvykol na to, že vybočujem z radu priemernosti. Nevadí mi to, len moja tvár, keď sa na mňa nepozerajú žiadne oči, zostane smutná, chýbajú mi moje deti. Ich fotku nosím v peňaženke pekných pár rokov. Už sú dávno veľké, vyrástli, len fotka ich zachytáva v okamihu, keď  mi ešte hovorili otec. Zostali mi iba dvaja kamaráti – môj svet sa zúžil iba na okruh ľudí, ktorým na mne skutočne záleží. Je to dobré, alebo tragické? Sám neviem, ale dokiaľ môžem fajčiť bulharské cigarety, piť z hrnčeka drink  Bulharská ruža a hodnotiť pôvaby ženskej populácie spolu s Pejom a Dvojtričkom, ešte mám dôvod tu byť.

Volám sa Gary, mojím  transportným prostriedkom sa stal elektrický vozík a podľa jednej „Bulharskej  Ruže” som správny gentleman.

Chceli by sme našej čitateľke pekne poďakovať , že sa s nami podelila o nie príliš obvyklý dovolenkový príbeh. Garymu, jeho priateľom a vám popriať krásne letné dni, ktoré čo nevidieť nastanú. Užite si ich v zdraví, šťastí a láske obklopení tými,  s ktorými je vám dobre. 🙂

Foto: Pixabay.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Zdenka
Verím, že ľudia sú vo svojej podstate dobrí a majú láskavé srdce. Očakávam, že čo dám to aj dostanem. Viem, že bez detského smiechu by bol náš svet veľmi prázdnym miestom. Mama je najhodnotnejší titul aký môže žena dostať.