AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Voľakedy sme žili ako princezné v rozprávke. Dnes žijeme pre rodinu, plníme želania našim milovaným a veľakrát zabúdame samé na seba.

V rodine sa narodilo dievčatko – krásna malá princezná, ktorú všetci milovali a obdivovali. Jedného dňa však začula zvonec a vôbec netušila, že rozprávky je naozaj koniec. Stalo sa to vtedy, keď sa z nej stala nevesta a s princom si povedali áno. Ďalej sa v rozprávke títo dvaja spomínajú už len ako rodičia. O ich spoločnom šťastí, či nešťastí knižky veľa nepíšu. Teda pokiaľ žena nie je príliš hlúpa, alebo príliš múdra. V každom prípade svadobný zvonec rozprávku ukončí a ako má ďalej pokračovať, to nám nikto nepovie. Z princeznej sa zrazu stáva spoločníčka, upratovačka, kuchárka, práčka, nakupovačka, opatrovateľka, psychologička, krízový manažér, no jednoducho manželka a matka a jej čaro zmizne spolu so zvukom svadobného zvona.

Stojíte pred zrkadlom a hľadáte tú princeznú, ktorou ste kedysi boli? Malé dievčatko, ktoré si dávalo na hlavu záclonu a hralo sa na nevestu, ktorá čaká na rozprávkového princa? Tiež vám nikto nepovedal, aké je niekedy ťažké a náročné vyhovieť požiadavkám pokračovania šťastnej rozprávky.

Spoločný život

Tak teda prišiel princ a s ním láska. Srdiečko búchalo ako zvon, v žalúdku lietali motýle. Spoločne vykročili do života. Dvaja mladí, zaľúbení, snívajúci o šťastí. Prvé chvíle, dni a roky sú plné napĺňania snov, túžob a zvykania si na nového človeka. Občas sa medzi nich postavia nástrahy, ktoré treba na spoločnej ceste zdolávať. Záleží len od trpezlivosti, odvahy, sily lásky a odhodlania, akým spôsobom to zvládnu. Niekedy to nie je ľahké a búrka medzi dvomi manželmi dokáže zasiahnuť nielen najbližších, ale dokáže urobiť poriadny vietor v širokom okolí. A niekedy je to len malý prievan, ktorý preletí cez dve spojené srdcia a zmizne tak, ako prišiel. Znovu zasvieti slnko a manželia sú silnejší o novú skúsenosť a riešenie, ktoré im možno pomôže pri ďalšom stretnutí s malým, či väčším problémom.

Prispôsobovanie sa

Voľakedy prišiel muž domov z práce, najedol sa, prečítal si noviny, alebo si ľahol, aby si oddýchol. Žena cez deň upratala, navarila, zabezpečila všetko, čo doma chýbalo, postarala sa o deti. Okolo domu kvitli kvety, v záhrade rástla zdravá zelenina a ovocie a niekde vo vedľajšom dvorčeku pobehovali sliepky, alebo iné zvieratá.

Dnes treba vstávať do práce, odrobiť pracovný úväzok. Potom prichádza to všetko ostatné, čo voľakedy matkám a manželkám zaberalo celý deň. Samozrejme vtedy ostával čas aj na rodinu, deti a manžela. Dnes väčšina rodín býva v bytovkách a nemá rozkvitnuté záhrady. A len od nás záleží, ako prežijeme zbytok dňa po príchode domov, či zvládneme s úsmevom všetky povinnosti a unavené po celom dni sa dokážeme venovať rodine, alebo jednoducho všetko vzdáme a odpadneme do postele za kriku nespokojného dieťaťa, ktoré chce ísť von, alebo len sa hrať s mamou. A to ešte s privretými očami v polospánku zbadáme partnera, ktorý dúfa, že aj jeho požiadavky dnes budú splnené.

Ako riešime únavu

Niekedy dokážeme padnúť do krátkeho hlbokého spánku s povzdychnutím, že bytosti, ktoré netrpezlivo stepujú okolo postele a svojimi protestami chcú dosiahnuť svoj cieľ, budú vypočuté, len čo sa nám dobijú baterky a my hoci rozospaté, ale predsa len trochu oddýchnuté, vstaneme z postele a budeme pokračovať tam, kde sme skončili pred upadnutím do sladkého a krátkeho bezvedomia.

Inokedy sme nútené siahnuť po silnej káve, zelenom čaji, alebo po inom povzbudzujúcom nápoji a pokračujeme do totálneho vybitia bateriek.

Je fajn, keď si naše rodiny uvedomia, že aj my sme len ľudia a pomôžu nám k tomu, aby sme sa v takýchto situáciách ocitli, čo najmenej. A celkom najkrajšie chvíle sú tie, keď sa vďaka svojim blízkym môžeme znovu cítiť ako milované princezné.

Foto: Pixabay

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Adel
Som šťastnou mamou štyroch detí. Momentálne pracujem v kultúre. Písanie je to, čo ma napĺňa a som veľmi rada, keď môžem ľudí potešiť zaujímavými článkami.