AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Vy viete, že váš školáčik je šikovný a inteligentný. Domáce úlohy si robí samostatne a keď sa ho akoby mimochodom opýtate na čokoľvek z preberaného učiva, vždy bezchybne odpovie. Ale ten jeho prospech v škole nie a nie zlepšiť. Z každej skúšky, testu, odpovede pred učiteľom jednoducho donesie zlú známku. Dôvod? Vaše dieťa je veľký trémista.

 

Tréma patrí k druhom úzkosti, ktorá trápi tak deti ako dospelých. V podstate ten pocit zažil zrejme aspoň raz každý. Takže vieme, aké je hrozné „zamrznúť“ pred tabuľou, nevedieť si spomenúť na toľkokrát opakované vedomosti, tie posmešné netrpezlivé pohľady… . Ale hoci tréma nášmu dieťaťu značne skomplikuje školské povinnosti a neexistuje okamžite pôsobiaci „zázračný trik“, nie je to nič, čo by sa časom nedalo ovládnuť. Samozrejme postupne a nenásilne. V tomto článku si ukážeme ako na to:

1.    Predbežná príprava

Deti trpiace trémou majú tendenciu totálne sa vyčerpať pri úmornom boji s učivom, projektom, alebo problémom. Zrovna v ich prípade je dôležité, aby sa učili priebežne. Pri nápore učenia totiž často ostávajú zaskočené a doslova ochromené hrôzou. Pracuje a učí sa v nesmiernom napätí, čo sa odrazí nie len na jeho výkone a výsledkoch, ale hlavne na duševnom stave. Mamičky musia svoje ratolesti strážiť a kontrolovať, aby si nejakú povinnosť nenechali na poslednú chvíľu.

2.    Varujte sa bielych miest

Trémisti majú jeden škodlivý zlozvyk, a to snahu naučiť sa každú jednu podrobnosť z učebnej látky. Učia sa ten istý odsek znova a znova, kým ho nevedia úplne perfektne. Často sa už nestihnú tak precízne naučiť iné odseky. A niečo sa nenaučia vôbec. Pred skúškou trpia panickým strachom, že sa tieto biele miesta v príprave prejavia naplno pri skúške. A väčšinou je ich obava oprávnená – náhody sú naozaj zákerné. Veďte dieťa k tomu, aby sa naučilo všetko, hoci nie úplne dokonale. Získa istotu, že aspoň niečo vie, takže úplne nezlyhanie nehrozí.

3.    Radšej rozprávať alebo písať, ako čítať

Vyslovená, alebo napísaná myšlienka sa zapamätá ľahšie ako myšlienka prečítaná. Deti často volia tú najmenej komplikovanú cestu a veria, že ak si budú učivo celý deň čítať, predsa sa to musia naučiť. Často až pri odpovedi naostro pred tabuľou zistia, že to tak nie je. Lepšie je, ak si celú látku prečítajú raz a potom si budú nahlas hovoriť zásadné fakty. Alebo, ak tomu látka zodpovedá – matematické, fyzikálne, chemické vzorce a diagramy, cudzí jazyk – začať si písať poznámky. Najskôr si dieťa bude musieť overovať každú vetu, ale po niekoľkom raze zistí, že už dokáže hovoriť, či písať bez knihy.

4.    Skúšať, skúšať, skúšať…

Veľmi potrebná metóda pri tréme. Deti na neostro povedia to, čo sa naučili pred rodičmi, súrodencami, spolužiakmi. Nejde ani tak o prezentovanie naučených vedomostí, ako o nácvik prezentácie pred celou triedou. Jednak si usporiada myšlienky, postup pri výklade, jednak ho už nezaskočí ten pocit – teraz mám nahlas hovoriť pred celou triedou. Pri skúšaní pamätajte, že nejde o preverenie vedomostí, nesnažte sa dieťa nachytať pri nesprávnej odpovedi. Naopak, snažte sa ho ku správnej odpovedi naviesť.

5.    Pokoj a oddych

Tréma je väčšinou znak, že dieťaťu obzvlášť záleží na úspechu. Preto sa často snaží učiť do úmoru dlho do noci a každú minútu kým nezačne hodina. Noc pred skúškou nespí a ani sa nenaraňajkuje. Veľmi škodlivý prístup! Pri tréme nie je dôležité vliať si do hlavy nové a nové informácie, ale správne zaradiť a hlavne vybaviť si už tie získané. Čím viac sa sa dieťa cez deň učilo, tým výdatnejší a dlhší spánok potrebuje, aby si mozog mohol získané informácie správne spracovať. Tesne pred skúškou je zase dôležitejšie relaxačnými metódami odbúrať stres, ako hystericky opakovať učivo.

Každý rodič by si mal uvedomiť, že tréma nie je choroba, ani duševná úchylka. Nie je to ani žiadna rana osudu. Tréma v únosnej miere vybičuje schopnosti do potrebného extrému a dieťaťu zaistí bohatší a precítenejší život. Našou úlohou je poskytnúť nášmu dieťaťu podporu a pocit bezpečia. Vyzbrojte sa teda trpezlivosťou a hlavne prijmite vaše dieťa také, aké je.

 

Zdroj: MATĚJČEK, Co, kdy a jak ve výchově děti|Foto: pixabay.com; pexels.com; everystockphoto.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Katarina B
Kedysi som bola ambiciózna workoholička žijúca, len pre svoju prácu. Bola som nespútaný živel milujúci búrku a prehýrené noci. Teraz som pokojná matka dvoch malinkých čertíkov a usadená "zúfalá manželka". A viete čo? Mne sa to takto páči.