AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Moja mama nemala na partnerov nikdy šťastie. O jej prvom manželovi sme nič nevedeli, nechcela o ňom hovoriť a my sme to spolu so sestrou akceptovali. Druhý pokus tiež nevyšiel. Náš otec sedel neustále doma, mamu mal za slúžku a jeho názor bol jediný. Všetci sme boli radi, keď sa jedného dňa zbalil a odišiel. Ostali sme tri ženy a tak nám to vyhovovalo. Neustále nám vštepovala, aby sme si svojho budúceho manžela vyberali poriadne a výber niekoľkokrát prehodnotili.

 

Nevydávala som sa najmladšia, ale viem, že som si vybrala dobre. Môj manžel ma bral za seberovnú, správal sa ako správny gentleman a srdce mal na pravom mieste. Moja mladšia sestra sa však hrnula zo vzťahu do vzťahu a vždy s horúcou hlavou. Jej úplne stačilo, aby bol jej partner dobre zabezpečený. Niekoľkokrát nám oznámila, že stretla svojho princa a bude sa vydávať. Ba čo viac, naozaj nám veľakrát ukazovala zásnubný prsteň, stále krajší a samozrejme drahší. K oltáru sa však ani raz neprešla.

Po istom čase jej začali všetci chlapi liezť na nervy. Podala si prihlášku na vysokú školu a začala pilne študovať. Vyzeralo to tak, že naozaj si dáva s láskou na chvíľu pokoj, ale spoznala Miša. Pred jej štátnicami prestúpil ku nim do triedy z inej školy. Rozumeli si a postupne sa z nich stali kamaráti. Jeho rodičia mu kúpili byt, aby nemusel bývať na internáte a po odchode spolubývajúceho navrhol mojej sestre, aby sa do voľnej izby nasťahovala. Chcela sa osamostatniť a tak ponuku prijala. Dlho sa však v malej izbičke nezdržala, začala totiž prespávať v tej Mišovej. Zaľúbenci si však nedali pozor a tak jedného dňa sestra prišla za mnou s novinkou, že čaká bábo. Bála sa ísť za mamou a tak som bola prvá, kto o tom vedel. Radila som jej, ako som len vedela. Na dieťa mala vek, Mišovi rodičia by finančne určite pomohli a my tiež. Z Miša som mala pocit, že sestru naozaj miluje a čakala som, že sa bude tešiť. Preto ma prekvapilo, keď sestra o niekoľko dní prišla za mnou so správou, že sa s Mišom dohodli, že si dieťa nenechajú. Vedela som, že sa na malé tešila a bola som si istá, že bola k tomuto rozhodnutiu donútená.

Mrzelo ma to, ale bol to jej život a jej rozhodnutie, preto som to akceptovala. Dúfala som, že sa poučia a dajú si väčší pozor. Ale nestalo sa tak. O niekoľko mesiacov som zažila malé dejá vu. Sestra bola opäť tehotná a ja som bola opäť prvý človek, ktorý o tom vedel. Dokonca nechcela nič povedať ani Mišovi, keďže sa bála, že ju znova donúti ísť na zákrok. Chcela to pred ním tajiť čo najdlhšie. Dúfala, že ak počká až do najnutnejšieho času a prvého ultrazvuku, že to Miša obmäkčí.

S niekým normálnym by jej tento plán možno vyšiel. A pri niekom normálnom by to vlastne ani nemusela tajiť. Mišo začal na moju sestru tlačiť, že on všetko vybaví, ale určite dieťa nechce a nechce, aby si takto kazili život. Ona však bola rozhodnutá si dieťatko nechať, aj keby na neho mala ostať sama.

Začala som svoju sestru obdivovať. Máloktorá žena by dokázala byť takto silná. Od Miša sa odsťahovala a ešte pár dní počúvala vyhrážky z jeho strany, že on má veľa známych právnikov a určite na to dieťa nič platiť nebude. Nie každý by takúto situáciu zvládol a preto sme sa celá rodina rozhodli, že jej pomôžeme najviac ako sa len dá. Aj finančne aj so starostlivosťou o malé. Len sa bojím dňa, keď sa jej ratolesť opýta, aký bol otec. Možno sestra povie pravdu a možno bude zatĺkať tak, ako kedysi naša mama. Určite však budem od začiatku tomu malému, ak to bude dievčatko, vštepovať to, čo aj nám naša mama – aby si výber partnera prehodnotilo minimálne miliónkrát.

Foto: pixabay.com