AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Máte krásnu rodinu. Ste manželkou, mamičkou, pritom všetkom ešte stále dcérou a možno aj vnučkou. Nevestou, švagrinou, sestrou, tetou. So všetkými ľuďmi, s ktorými ste nejakým spôsobom príbuzná, máte nejaký vzťah. A rovnako s nimi majú vzťah aj vaše deti. Naozaj majú?

 

Beriete ako samozrejmosť, že milujete svoje deti, že ich milujú vaši rodičia a majú ich radi ich tety a sesternice. Intenzita náklonnosti môže byť rôzna, pretože závisí od viacerých faktorov.

Poznajú sa?

Aby sa ľudia mohli mať radi, musia sa poznať. Nie v každej rodine je úplnou samozrejmosťou, že sa ľudia poznajú. Niekedy sú na to objektívne príčiny. Pokiaľ vaša mama býva v Austrálii, nebude chodiť každý mesiac domov, aby takto udržiavala väzby. Občas sú dôvody subjektívne. Ľudia na seba jednoducho nemajú čas, alebo v horšom prípade o seba nemajú záujem. Babičky s vnúčatkami nie sú výnimkou.

Čo môžete spraviť? Rozprávajte sa s dieťaťom o jeho babičke. Hovorte mu, kde býva, aké to bolo, kým ste bývali s ňou a spoločne plánujte návštevu. Nevadí, ak neviete, kedy sa uskutoční.

Stretávajú sa?

Len ťažko si vytvoríte pevný vzťah s človekom, ktorého vidíte len veľmi sporadicky, prípadne s ktorým si raz za mesiac zavoláte. Vaše deti môžu vedieť o babke, ktorá býva na druhom konci mesta, ale ak s ňou nebudú občas tráviť čas, o veľkej láske sa nedá hovoriť. Je to len skutočnosť, že má babku.

Čo môžete spraviť? Ak sa dá, skúste zariadiť, aby mali viac možností byť spolu. Ak má babička problém s cestovaním, cestujte vy za ňou.

Ak už spolu trávia čas, venujú ho dieťaťu?

To, že má babička dieťa pri sebe ešte neznamená, že sa mu aj venuje. Keď skôlkár pochopí, že z prechádzky nič nebude, zahrá sa v izbe s autíčkami. Keď vidí, že prechádzka končí u susedky na lavičke, kde sa preberá varenie, tiež pochopí, že tento víkend nie je o ňom a svoju loptu kope aspoň o plot. Ten mu ju vráti.

Čo môžete spraviť? Naplánujte výlet alebo aspoň opekačku, na ktorej budete len vy, deti a babička. Bude “nútená” rozprávať sa s deťmi a o deťoch a snáď ju to zaujme. Skutočný záujem si ale žiaľ “nevydupete”.

Vzťahy, zvlášť tie pozitívne, sa budujú veľmi dlho. Vytvárajú sa postupne a rovnako postupne sa prehlbujú. Žiadna žena nemiluje dieťa, ktoré v živote nevidela. Ani keby vedela, že je to jej rodina. Môže sa tešiť, že sa jej narodilo vnúča. Aby však mohla mať vnúčatko rada, musí ho poznať, tráviť s ním čas a tento čas využívať na vzájomné poznávanie sa. 

Čas a energia, ktorú do dieťaťa investuje, sa jej stokrát vráti v podobe jeho úsmevu, nepodarenej básničky, prezradeného tajomstva zo škôlky, alebo len v podobe pocitu šťastia a vedomia, že je tiež dieťaťom ľúbená.

Nezáleží na tom, či ide o dcéru, syna, vnučku, vnuka, neter, synovca. Každá si môžete vybrať, s kým si aký vzťah vytvoríte a to isté platí aj pre všetkých členov vašej rodiny. Aj pre babičky. Donútiť ale, aby niekto niekoho ľúbil, sa ,žiaľ, nedá.

Foto: pixabay.com/sk