AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Žijeme v dobe moderného, angažovaného rodičovstva. Ešte nikdy v histórii sa nevynaložilo toľko snahy na potlačenie agresivity u detí. Každé vaše slovo, gesto, pohyb by ste mali urobiť len a len za účelom podpory správneho vývoja dieťaťa. A vy sa snažíte. Už počas tehotenstva sa vyhýbate sledovaniu napínavých trilerov a uprednostníte rozkošné detské rozprávky. A hodiny deťom starostlivo vyberáte programy určené pre ich vekovú kategóriu. Ale čo ak je všetko inak?

Každý viac-menej súhlasí s tým, že násilie v televízii má na deti zlý vplyv. Trenice vznikajú len pri otázke do akej miery. Ešte aj na tradičnom, princípmi modernej výchovy takmer nepoškvrnenom Slovensku sa stretneme so zhrozenými pohľadmi, pokiaľ pred trojročným dieťaťom pozeráme akčný film plný strieľania. Nezodpovedné a hlúpe. Hlavne ak existuje toľko krásnych detských programov, ktoré sú vyslovene štruktúrované odborníkmi, aby blahodarne pôsobili na detskú psychiku. Takže ak pozerať televíziu, tak iba veselé, detské relácie s jasným výchovným ponaučením. Ó, aký tragický omyl.

Zlomový výskum

Americký vedci urobili prieskum na niekoľko stoviek detí vo veku 2,5 až 5 rokov. Cieľom bolo zistiť vzťah medzi agresivitou detí a sledovaním programov v televízii.

Ako sa dalo predpokladať, bola zistená istá súvislosť medzi sledovaním nevhodných násilných programov a fyzickou agresivitou. Deti, pravidelne sledujúce násilné scény, častejšie vytrhli hračky z rúk druhého dieťaťa, občas ho pri hre sotili, alebo v zápale hry udreli. Ale tieto prejavy neboli zosilnené natoľko ako sa očakávalo, vlastne vplyv násilia v televízii by sa dal označiť za prekvapivo mierny.

Oveľa väčší vplyv mali vzdelávacie a detské programy. Deti, ktoré sledovali vzdelávacie programy určené pre deti, boli ku svojim vrstovníkom často kruté, mali vo zvyku ostatné deti ponižovať, ignorovať a cielene vyraďovať z kolektívu. Tiež mali sklon ku klamstvu za účelom niekomu vyslovene ublížiť. Čím viac vzdelávacích programov dieťa sledovalo, tým viac sa prejavovalo ako manipulatívne, nečestné a bezcitné. Veľmi podobný efekt bol aj pri kreslených seriáloch pre deti.

Prečo je to tak?

Ako sa to mohlo stať? Ako je možné, že programy, ktoré mali deti vychovávať, ich vlastne pokazili? A tak očividne nevhodné programy majú len veľmi slabý dopad? Kľúč je v vo vnímaní a rozmýšľaní predškolákov. Deti už síce od 3-4 rokoch sú schopné pochopiť príčinu a následok, ale ešte ich nedokážu vnímať v širšom kontexte. Robí im problém spojiť si informácie z jednotlivých scén do súvislého príbehu. U surového násilia to znamená, že akčná scéna je pre nich len efektívna explózia, zaujímavý oheň a smiešne pobehujúce postavy. Oni si neuvedomia, že ten ujo, ktorý spadol je mŕtvy a že auto je skutočne zničené. Nezachytia ani zákernosť hlavného záporáka, ani utrpenie nevinných obetí.

U vzdelávacích programov to naproti tomu znamená, že nevnímajú záverečné ponaučenie, ale len scény, kedy sa rozprávkové postavičky navzájom urážajú. A z toho si berú príklad. Tiež je pravda, že v reláciách pre deti sa modelový konflikt medzi postavami buduje dlho, ale na konečné zmierenie a mravné poučenie zostáva len niekoľko posledných sekúnd.

Pravda o programoch pre deti

Skúste si niekedy pozornejšie pozrieť nejakú populárnu kreslenú rozprávku, ktorú pravidelne púšťate svojim deťom. Pozrite si s dieťaťom epizódu SpongeBob v šortkách, Tučniaci z Madagaskaru, Tom a Jery, Futurama… . Započúvajte sa do rozhovorov. Akoby ste reagovala, keby tieto isté slova použili na vaše dieťa, alebo na vás? Až v 96-tich prípadoch zo 100 sa v týchto programoch vyskytli jasné prípady urážania a znevažovania druhého. Konkrétne bol priemer 7,7-krát za jednu epizódu. Pritom sa takéto správanie stretlo len s veselým smiechom. Len v jednom z 50-tich prípadov nasledovalo pokarhanie za takéto správanie a poučenie.

Agresivita môže mať mnoho podôb a bola chyba, že sme si ju spájali len s fyzickým násilím. Slovami sa dá rovnako ublížiť a zákernosť je v mnohých prípadoch horšia ako hnev. Ak chceme z našich detí vychovať slušných ľudí, nestačí zabrániť mu v bití kamaráta, ale musíme ho priviesť aj k určitej ohľaduplnosti.

Zdroj: MERRYMAN+ BRONSON; Výchovný šok | Foto: pixabay.com; everystockphoto.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Katarina B
Kedysi som bola ambiciózna workoholička žijúca, len pre svoju prácu. Bola som nespútaný živel milujúci búrku a prehýrené noci. Teraz som pokojná matka dvoch malinkých čertíkov a usadená "zúfalá manželka". A viete čo? Mne sa to takto páči.