AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
mama a dcéra

Priznávam sa dobrovoľne, na začiatok školského roka som sa veľmi tešila. Nie preto, že by som sa chcela zbaviť svojho dieťaťa. To nie. Ale citeľne som na slečne videla, že jej kolektív a aj iná autorita ako mama, chýbajú. Z týždňa na týždeň to bolo doma horšie, i pri množstve aktivít bola čoraz viac upišťaná, nervózna a zlostná. I keď doma používame čarovné slovíčka, ona ich používať prestala a stále to bolo samé “chcem”. Po troch mesiacoch s oboma deťmi doma som sa naozaj v kútiku duše tešila na prvý deň škôlky. Takto sa vyznáva jedna z vás.

 

Princezná si vybrala outfit, išla spokojná, ja tiež. Nie je nič lepšie, ako keď odovzdávate svoje dieťa do rúk učiteliek usmiate a spokojné. A ten pokoj doma. Och. Mať doma len jedno dieťa, to je ozaj materská dovolenka. I keď je vo fáze odplienkovania a niektoré dni sú úspešnejšie, iné menej, ale nemusím riešiť kto komu nechce zas ktorú hračku požičať, kto koho uštipol, uhryzol, udrel a prečo. Chlapča je tu v značnej nevýhode, keďže komunikuje len pár slovami a už dostal aj po zadku za štípanie,  neprávom. Jeho sestra klamala a plakala, pretože spadla z gauča a nie preto, že by ju brat uštipol. No čo si budeme hovoriť, ako v blázinci.

Druhý deň ráno sa ale v šatni moje dievčatko rozplakalo, slzy ako hrachy sa jej kotúľali po tých krásnych bacuľatých líčkach, stískala ma tak silno a vravela, že jej bude smutno. Slzičky sme osušili, ubezpečili, že prídeme po ňu skôr, aby išla domov prvá a rozlúčili sa. Až sa mi chcelo plakať. Celý môj deň sa niesol v pochmúrnej nálade a nepridalo tomu ani sychravé počasie. Cítila som sa ako veľmi zlá mama, ktorá nechá dieťa napospas osudu. Myšlienky mi stále utekali k bambuľke, či neplače, nesmúti, či sa hrá s deťmi, či sa naje a oddýchne si po obede. Och joj, stokrát som prehodnocovala, či si ju radšej nenechať doma, keď som ešte na materskej. Čo je pre ňu lepšie? Škôlka, socializácia, iné autority, kamaráti, nové dobrodružstvá? Alebo mama, domáce prostredie a brat, s ktorým sa ešte nedá veľmi zahrať, lebo je malý a uprednostňuje celé dni jazdu autíčkami?

Dilema ako svet. Múdre knihy hovoria, že dieťa potrebuje rovesníkov a pobyt v škôlke je super. Ešte múdrejšie knihy hovoria, že najdôležitejšia je spokojná mama. A ja cítim, že toto nám obom prospieva, ona je po škôlke pokojnejšia, po dvoch dňoch opäť používa s absolútnou samozrejmosťou slovíčka “prosím, ďakujem, nech sa páči” a ja mám tiež oveľa viac trpezlivosti. S bratom si toľko neubližujú, nekradnú hračky, sú si vzácnejší a nemusíme stále dookola riešiť spory.

Tretí deň som dúfala, že to zvládneme bez sĺz. Nestalo sa, a tak som ostala chvíľočku za dverami, že čo bude. Len som začula ako povedala pani učiteľke, že jej je trochu smutno za mamkou a že sa už ide hrať. Takže je v škôlke spokojná a snáď ju to naozaj po pár dňoch prejde a bude chodiť ráno s úsmevom.

Foto: flickr.com