Rodičia urobia pre svoje bábätko prvé a posledné, aby sa správne vyvíjalo. Sledujú každý jeden pokrok svojho drobčeka a tešia sa na ten ďalší. Po období dojčenia pomaly prichádzajú príkrmy a na to sa tešia hlavne mamičky. Pri zavádzaní nových potravín je však dôležité byť opatrní a je potrebné si všetko správne načasovať. Pre budúcnosť dieťaťa je podľa odborníkov dôležitých prvých tisíc dní výživy.
Nutričná typológia
Na telesnej stavbe a povahových vlastnostiach sa podieľajú hlavne gény rodičov. Výskumy, ktoré sa zamerali na nutričnú typológiu ukázali, že gény nesú zodpovednosť za zdravie v pomere 20:80, čo znamená, že 20% má na svedomí genetika a ten zvyšok vieme ovplyvniť správnou stravou.
To, či naše deti budú mať nejaké ochorenia (cukrovka, vysoký tlak, alergie a pod.) je najmä v našich rukách.
Nutričné programovanie
Je to vedný odbor, ktorý sa zaoberá možnosťami ovplyvnenia vývoja orgánov a celkového zdravia. Najrozhodujúcejšie sú prvé tri roky. Vtedy je najdôležitejšie naprogramovať imunitu, mozog a metabolizmus. V ranom období je adaptačná schopnosť najlepšia, s vyšším vekom sa znižuje. Dieťa sa v prvých rokoch veľmi rýchlo vyvíja a správna strava ovplyvňuje správny vývin orgánov, ale aj ich funkciu.
Prvý dôležitý krok – imunitný systém
Existujú tri druhy:
1. prirodzená imunita – vyvíja sa už v maternici prijímaním ochranných látok od matky
2. pasívna imunita – imunita prvých dní života prenášaná hlavne materským mliekom
3. získaná imunita – má postupný vývin
Bábätká sa rodia bez baktérií v črevnej mikroflóre, k osídľovaniu čreva baktériami prichádza prijímaním potravy. K vybudovaniu fungujúceho imunitného systému je dojčenie najdôležitejšie. Dieťatko je nakŕmené, má uspokojenú potrebu telesného kontaktu, mlieko je vždy teplé a dostáva potrebné živiny na rast, ktoré sú v procese programovania dôležité a pozitívne vplývajú na správne fungovanie črevnej mikroflóry.
Organizmus so správne fungujúcim imunitným systémom je plne schopný plniť svoju funkciu a to chránenie pred infekciami, čím sa znižuje riziko alergií. Po dojčení musíme rešpektovať potreby detského organizmu, zaradiť príkrmy v správnom čase a dbať na výber potravín. Mliečna výživa by sa mala čo najviac podobať materskému mlieku.
Druhý dôležitý krok – mozog dieťatka
Nutričné programovanie je dôležité aj pre rozvoj schopností – pamäť, poznávanie, koncentráciu či intelekt. Prvé roky sú dôležité pre vývoj mozgu dieťatka. Z celkovej energie detí je využitých až 50% na fungovanie mozgu, zatiaľ čo u dospelých len 20%. Po dvoch rokoch má mozog dieťatka zhruba 80% z veľkosti mozgu dospelého človeka. Počas prvých fáz jeho života sa dieťa učí vnímať, prebúdza sa jeho vedomie a učí sa jazyk.
Podľa rôznych vedeckých meraní je mozog prvé tri roky aktívnejší než v dospelosti. Potrebuje dostatočný prísun mastných kyselín z okolia, pretože si ich nedokáže vyrobiť samo. Najprv ich prijíma v materskom mlieku, neskôr zo stravy, ktorá je v rukách rodičov.
Tretí krok – pozor na obezitu
Byť obézny nie je len záležitosť vzhľadu a výberu oblečenia. Je preukázaný vplyv stravovacích návykov, ktoré si prinášame od rodičov. Nesprávne zloženie stravy, zlé návyky, nepravidelný režim, vysoký príjem kalórií a málo pohybu majú za následok zdravotné problémy. U detí to môže byť nechutenstvo či prejedanie sa, bolesti brucha, zápchy a hnačky, bolesti hlavy či alergie.
Vo vyššom veku sú to opäť alergie, obezita, anorexia alebo vysoký cholesterol – s tým sú spojené choroby srdca či rôzne nádorové ochorenia. Spracovanie tukov sa nastaví samo, najprv ide o tuky v materskom mlieku, ktoré sú plnohodnotne využívané a len minimum si odkladá telo do zásoby. Tento prístup je dôležité udržať a rozvíjať kašami v čase prechodu z mlieka na bežnú stravu. Telo už bude vedieť ako ich využiť. Ak sa to nenaučí, dôjde k nadbytočnému uloženiu a obezite.
Čo dodržať pri zavádzaní príkrmov?
V druhom polroku je potrebné ponúkať jedlá rôznej chuti – deti začínajú využívať aj iné zmysly ako len chuť. Menšie deti majú radšej mierne teplé jedlá ako príliš teplé. Dieťa sa síce narodí s istými preferenciami v jedle, ale to, aké potraviny si neskôr vyberie je výsledkom výchovy. Niektoré jedlá sú odmietané skôr pre ich pach než chuť. Jedlá s hrubšou textúrou je potrebné zavádzať postupne a pomaly, je to dôležité pre vývoj prehĺtania či žuvania.
Podstatné je „naučiť“ detský organizmus spracovať vlákninu. Najlepším spôsobom sú rozhodne obilné kašičky – vláknina je upravená tak, aby neublížila citlivému detskému tráviacemu systému. Dôležité je naučiť dieťa na zdravé potraviny a pestrosť v chutiach.
Iné tipy a rady
· deti majú jesť tak, aby im neviseli nôžky; tanier majú mať nižšie ako je úroveň hrudníka
· do dvoch rokov nesmie dieťa dostať malé kúsky potravy, ktoré môže vdýchnuť (oriešky, cukríky…); nemalo by jesť bez dozoru dospelej osoby a už vôbec nie v aute
· pri jedle je potrebné, aby malo pokoj; nemal by sa používať ani argument, že jeho neobľúbené jedlo je „zdravé“ – vytvorí si mylnú predstavu, že jedlá sa delia na „dobré“ a „zdravé“
· ak mu niečo skutočne nechutí, nestresujte a majte po ruke náhradu – ak odmieta mäso, pridajte viac strukovín
Kľúčové živiny
· LCP mastné kyseliny (najmä omega-3)
· prebiotiká
· vitamíny a minerálne látky
· tuky
Foto: pixabay.com
