AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:

Boli ste odhodlaná byť úžasný rodič! Nie ako tí, ktorí svoje deti nechápu, alebo ktorým prerastajú cez hlavu. Presne ste vedela ako budete svoje dieťa vychovávať. Ale ako rástlo, zisťovala ste, že vaše teoretické zásady v praxi akosi nefungujú. A ani sa nezdáte a ste taký istý neschopný rodič, na ktorých sa vaše minulé ja dívalo s neskrývaným opovrhnutím.

Predovšetkým si treba uvedomiť jedno: neexistuje tá správna výchova. Každé dieťa je jedinečné a nedá sa strčiť do jednoduchej šablóny. To, čo jednému dieťaťu pomôže vybudovať charakter, inému zlomí dušu. Ale aj pri niečom tak zložitom ako výchova, možno nájsť univerzálne chyby, ktorých sa rodičia opakovane dopúšťajú. V tomto článku si vymenujeme 5 z nich:

1. Zatváranie očí

Je veľa rodičov, ktorí problémové chovanie svojho dieťaťa popierajú. Drzé odvrávanie je len roztomilá detská úprimnosť. Lenivosť je len vyčerpanie. Agresívne výpady voči vrstovníkom zasa prejavom silnej osobnosti. Dôvody na takéto popieranie sú rôzne. Niektorí rodičia sa len príliš vcítili do úlohy ochrancu a sú úprimne presvedčení, že okolie ich dieťa nechápe a diskriminuje. Iní nechcú ohroziť predstavu vlastného perfekcionizmu – „Tak dobrá matka ako ja predsa NEMÔŽE mať nezvládateľné dieťa!“. V najhorších prípadoch sa rodičom proste nechce problémom zaoberať. Za kontroverzné princípy „voľnej výchovy“ schovávajú vlastný nezáujem a pohodlnosť. Ale treba si uvedomiť dve veci. Za prvé: výchovné problémy vás raz doženú – čím neskôr, tým horšie pre vás. Za druhé: ignorovaním varovných príznakov svojmu dieťaťu neskutočne ubližujete.

2. Riešenie následku, nie príčiny

Toto je veľmi ťažké. Je náročné si uvedomiť, že to, čo vás dovádza do šialenstva vlastne nie je jadro problému. A následne je ťažké odhaliť skutočnú príčinu. Vy môžete syna strestať za to, že sa pobil v škôlke, ale hlavná otázka znie: Prečo si myslel, že mu takéto chovanie prejde? Môže to byť preto, lebo v skutočnosti nikdy neniesol následky svojich činov, alebo mu chýba úcta k hraniciam druhých, alebo sa stalo niečo tak závažné, že ho dôsledky, ani hranice v tú chvíľu nezaujímali. A v každom tomto prípade treba postupovať trochu inak. A hlavne okrem konkrétneho incidentu, treba riešiť viac hlbších problémov.

3. „Vyrieši to čas, vyrastie z toho“

Čas je najlepší lekár, ale sám o sebe nevylieči nič. Čas je nutnou, ale nie postačujúcou podmienkou pre zdravý vývin človeka. Iste, je mnoho prejavov správania, ktoré neodstránime, lebo patria k určitej fáze vývoja a časom odznejú samé – napr. návaly zlosti v dvoch rokoch, rizikové chovanie v puberte… . Ale my sme povinné, ako matky, aj k týmto prejavom zaujať ten správny postoj a v ňom vytrvať – napr. nepodľahnúť nátlaku, nenechať sa vyprovokovať, zachovať pokoj. Nebude to mať okamžitý efekt, ale z dlhodobého hľadiska to má pre tvarovanie charakteru vášho dieťaťa nenahraditeľný význam.

4. Nedokončenie začatého

V niektorých rodinách má výchova podobu jednorazových trestov a vyhrážok robených zásadne pod vplyvom návalu zlosti. V okamihu ak z rodičov hnev vyprchá, ľahko podľahnú prosbám detí a často aj vlastnej pohodlnosti a sľúbený trest neuložia. Ale dieťa je naozaj tvor múdry a prešibaný, hneď si toho všimne. Čoskoro bude presne vedieť, koľko času potrebujete, aby ste „vychladla“ a z vašich zákazov prestane mať ťažkú hlavu. Preto, ak ste proti fyzickým trestom a svoje dieťa by ste nikdy neudreli, nevyhrážajte sa mu, že dostane palicou na zadok. Ak nevydržíte celý týždeň počúvať jeho výčitky a plač, nehrozte mu domácim väzením. Ale ak už nejakú hrozbu vyslovíte, splňte ju. Nech vás berie vážne.

5. Spojenec – záškodník

Vy chcete stanoviť hranice, ale niekto iný z rodiny vám otvorene a pred dieťaťom podkopáva autoritu tým, že mu dovolí všetko, čo vy zakazujete. Veľký, veľký problém. Rozhodne sa musíte so všetkými, ktorí sa podieľajú na výchove porozprávať a určiť si hranice. Pravidlá určujú rodičia a nikto nemá právo samovoľne negovať ich rozhodnutia. A s manželom sa tiež musíte presne dohodnúť. Ak aj nesúhlasíte s výchovným opatrením vášho manžela, nikdy neprejavujte svoju nevôľu pred vaším dieťaťom. Vydiskutujte si to osamote. Musíte pôsobiť jednotne, inak vaše dieťa začne drzo zneužívať vaše konflikty vo svoj prospech.

Rodičia sú ľudia a ako takí robia aj chyby. A môžete si byť istá, že vo vzťahu k svojim deťom urobíte veľa chýb. Dobrou správou je, že pri výchove neexistuje len jedna šanca a vždy zostáva istý priestor na nápravu.

Zdroj: CLOUD,H. Deti a hraniceFoto: pixabay.com

AK SA VÁM ČLÁNOK PÁČIL, PODPORTE HO:
Katarina B
Kedysi som bola ambiciózna workoholička žijúca, len pre svoju prácu. Bola som nespútaný živel milujúci búrku a prehýrené noci. Teraz som pokojná matka dvoch malinkých čertíkov a usadená "zúfalá manželka". A viete čo? Mne sa to takto páči.